Havran čierny

druh vtáka rodu Corvus

Havran čierny alebo havran poľný[3] (Corvus frugilegus), ľudovo havran, je spevavec z čeľade krkavcovitých. Je rozšírený v celej Palearktíde, v Európe nehniezdi len na úplnom juhu Balkánskeho, Apeninského a Pyrenejského polostrova. Za posledných 50 rokov hniezdna populácia v Európe silno poklesla približne na 12 miliónov párov a 80 % z nich je v Rusku. V Európe je známych 5 oblastí zimovania, hniezdne populácie zo Slovenska využívajú dve z nich.[4] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov havran čierny patrí medzi najmenej ohrozené druhy, trend celkovej populácie je klesajúci, usudzuje sa tak na základe toho, že klesá populácia v Ázii. V Európe síce došlo k miernemu vzostupu stavov v rokoch 1980 – 2013 ale prieskumy pre červený zoznam hovoria, že populácia klesá rýchlosťou 25% za obdobie troch generácií (21.9 rokov).[1]

Havran čierny
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
(globálne[1], na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Corvus frugilegus
Linnaeus, 1758
Synonymá
havran poľný

Mapa rozšírenia havrana čierneho
      Hniezdiaci, výskyt v letnom období
      Hniezdiaci, celoročný výskyt
      Nehniezdiaci
      Introdukovaný, celoročný výskyt
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Dorastá do rovnakej veľkosti ako vrana, od ktorej sa odlišuje perím na nohách a neopereným koreňom zobáku. Havran čierny meria 45[5] – 47 cm[6] a váži 235 – 600 g.[7]

Hlasy v kolónii

21 s., Rusko, okrem krákania havranov počujeme v pozadí spievať sýkorku veľkú.

Havran čierny je spoločenský druh a preto má širokú škálu hlasových prejavov. Jeho hlas znie nosovejšie a rovnomernejšie ako hlas vrany[6], nie je ani taký drsný[5]. Najčastejšie sa ozýva hlasom "Ká" alebo "Kráá" a používa ho pri stretnutí sa s partnerom. Počas agresívneho správania vydáva hlasnejšie a vyššie znejúce "kräääää". Hlavne na jar môžeme počuť tiché, mäkké, vrčivé štebotanie. Aj mláďatá na hniezde sú hlasné, najprv majú pískavé zvuky a neskôr sa ozývajú prenikavým "Rrrá".

Výskyt a stav na Slovensku

upraviť

Havran čierny hniezdi v kolóniách na nížinách a pahorkatinách do 300 m n. m., alebo v kotlinách, ako sú Liptovská kotlina a Popradská kotlina, kde vystupujú ako hniezdiče až do 600 – 700 m n. m.[4]

V zime sa časť hniezdnej populácie sťahuje a časť sa ostáva potulovať v širšom okolí. Populácia zo západného Slovenska zimuje vo Francúzsku a Nemecku. Východoslovenská populácia zimuje na severovýchodnom okraji apeninsko-panónskeho zimoviska.[4]

Na Slovensko prilieta zimovať populácia z južnej Ukrajiny a severovýchodného Ruska. V ich kŕdľoch sú primiešané aj iné druhy, ako kavka tmavá a vrana popolavá. V čase migrácie sú to kŕdle veľké 1 000 – 3 000 jedincov.[4]

Zimujúce havrany majú veľké nocoviská. Je známych 58 nocovísk z ktorých 80 % je na juhu západného Slovenska. Tak ako hniezdne kolónie bývajú v blízkosti ľudských sídiel, tak aj nocoviská nachádzame pri veľkých mestách ako Bratislava, Košice, Michalovce, Rimavská Sobota, Trebišov a Poprad. Najväčšie známe nocoviská boli zaznamenaná pri Vlčom hrdle, kde nocovalo až 15 000 jedincov (70te roky) a pri Holíči v rokoch 1979 – 1980 až 32 000 (z toho 20 % kavka tmavá).[4]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 10 000 – 17 000, zimujúcich jedincov 300 000 – 1 000 000. Veľkosť populáciemierny pokles od 20 – 50%. Veľkosť územia na ktorom sa vyskytuje je stabilná, maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status v roku 1995,1998 a 2001 žiadny.[4][8] V roku 2014 LC - menej dotknutý.[2][9][10] Stupeň ohrozenia S – vyhovujúci ochranársky status.[4]

Hniezdnym biotopom havrana čierneho sú poľné lesíky, stromoradia a vetrolamy, v intraviláne parky, cintoríny, niekedy i budovy, ako veže Dómu svätej Alžbety v Košiciach (naposledy v roku 1990).[4]

Hniezdenie

upraviť
 
Corvus frugilegus

Havran hniezdi v kolóniách na stromoch v otvorenej krajine, ako aj v parkoch. Materiál na hniezdo nosia obaja rodičia, rôzne konáriky a dovnútra mach, hniezdo však stavia samička, ktorá sama sedí na 3 – 5 (6) vajíčkach 18 – 19 dní. Samec jej prináša potravu a len zriedkavo ju vymení pri inkubácii. Hniezdiť začínajú v marci a v apríli. Starostlivosť o vyliahnuté mláďatá trvá 30 – 35 dní a z hniezda vyletia koncom mája a v júni. Rodičia sa o ne starajú aj po vyletení.[7]

Potrava

upraviť

Živí sa rastlinnou a živočíšnou potravou. Z rastlín sú to hlavne obilniny (najmä pšenica, jačmeň, kukurica, menej ovos a raž) a tiež slnečnica, semená konope, tekvica a repa. Na jeseň vyhľadáva ovocie a orechy (jablká, hrušky a slivky).[7] Zo živočíchov konzumuje najmä rôzne bezstavovce a menej drobné stavovce. Uprednostňuje najmä dážďovky, rôzne druhy aj bezulitných slimákov, hmyz a jeho larvy (hlavne drôtovce a larvy chrobákov Elateridae). Z drobných stavovcov je to napríklad hraboš poľný, rôzne piskorovité aj hryzec vodný, zriedkavo zožerie i znášky vtákov. V zime vyhľadáva odpadky a zdochliny.[7]

Podľa prieskumu 1008 žalúdkov získaných zo všetkých mesiacov roka je pomer rastlinnej a živočíšnej potravy 3,6 : 1. V zime je to 12,5 : 1 a v hniezdnom období 1 : 1,5.[7]

Ochrana

upraviť

Je zákonom chránený (§ 33 ods. 3 zákona o Ochrane prírody a krajiny 543/2002 Z. z.[11]), spoločenská hodnota je 500 € (Vyhláška MŽP č. 170/2021).[12]

Galéria

upraviť

Referencie

upraviť
  1. a b IUCN Red list 2021.2. Prístup 1. novembra 2021.
  2. a b Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
  3. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava: SOS/BirdLife Slovensko, 2010, rev. 2016-10-23, [cit. 2016-11-05]. Dostupné online.
  4. a b c d e f g h DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autori druhu Ladislav Mošanský, Alfréd Trnka. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Havran čierny / Havran poľný, s. 581 – 584.
  5. a b PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
  6. a b JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  7. a b c d e FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.
  8. BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 – 153.
  9. DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 – 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
  10. JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava: Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.
  11. Zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov [online]. epi.sk, [cit. 2020-09-24]. Dostupné online.
  12. Vyhláška č. 170/2021 Z. z. [online]. [Cit. 2021-06-23]. Dostupné online.

Iné projekty

upraviť

Externé odkazy

upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Saatkrähe na nemeckej Wikipédii.