Hao

	Hao; (Haorangi)
	atol
	Satelitný snímka atolu Hao
Štát	Francúzsko
Zámorská korporácia	Francúzska Polynézia
Región	Tuamotu
Súradnice	18°14′00″J 140°53′00″Z / 18,23333°J 140,8833°Z
Správne centrum	Otepa
Najvyšší bod
- výška	3 m n. m.
Dĺžka	50 km, Severozápad
Šírka	14 km
Hĺbka	viac ako 50 m
Rozloha	720 km² (72 000 ha)
- súše	65 km² (6 500 ha)
Obyvateľstvo	1 066 (2012)
Hustota	16,4 obyv./km²
Prístup	lietadlom alebo loďou
Objaviteľ	Pedro Fernández de Quirós
- dátum	10. február 1606
Lagúna	polootvorená
Vstup do lagúny	splavný
	Poloha atolu v rámci Francúzskej Polynézie
	Wikimedia Commons: Hao
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Súradnice: 18°14′00″J 140°53′00″Z / 18,23333°J 140,8833°Z

Hao alebo Haorangi je veľký koralový atol v centrálnej časti oblasti Tuamotu. Donedávna slúžil ako hlavná základňa vojenského kontingentu pre jadrové skúšky na atole Mururoa.

Po ukončení jadrových skúšok v roku 1996 bola v roku 2002 vojenská základňa zrušená. S tým súvisí aj výrazné obmedzenie príslušnej infraštruktúry (elektrina, odsoľovanie, nemocnica a zásobovanie). Ekonomická budúcnosť atolu ostáva nejasná, pretože živobytie väčšiny obyvateľov atolu a fungovanie komunity záviselo od existencie a chodu základne.

Geografia

Atol sa nachádza 920 km na východ od Tahiti a má 50 km na dĺžku a 14 km na šírku. Lagúna je štvrtým najväčším atolom vo Francúzskej Polynézii (po atoloch Rangiroa, Fakarava a Makemo). Má jediný splavný vstup na severnom konci atolu, v ktorom sa uprostred periódy prílivu a odlivu tvoria prúdy s rýchlosťou až 20 uzlov. Lagúna zaberá 720 km².

Má horúcu morskú klímu s priemernými dennými teplotami medzi 23 až 32 °C.

História

Prvou zaznamenanou európskou návštevou atolu bol 10. februára 1606 portugalský moreplavec Pedro Fernandes de Queirós. Atol pomenoval Conversion de San Pablo.^[2] Nasledujúcim návštevníkom bol až v roku 1774 José Andía y Varela.

Kvôli jeho tvaru ho francúzsky objaviteľ Louis Antoine de Bougainville nazval Harfový ostrov. Na niektorých dávnych mapách je označený ako Bow Island.

Hao bol prvým atolom z oblasti Tuamotu, ktorý v roku 1820 navštívil ruský bádateľ Faddej Faddejevič Bellinsgauzen na lodi Vostok a Mirni.

V závere 80. rokov 20. storočia boli na ostrovnej vojenskej základni po prepustení z Nového Zélandu nakrátko uväznení dvaja agenti francúzskej rozviedky (DGSE), odsúdení v súvislosti s potopením vlajkovej lode Greenpeace Rainbow Warrior. Ale ich prepustenie skôr, než bolo v repatriácii dohodnuté, viedlo k diplomatickej roztržke medzi Novým Zélandom a Francúzskom.

Vzletová a pristávacia dráha letiska (medzinárodný kód HOI/NTTO) je najdlhšia v Južnom Pacifiku (3 380 m) a počas prevádzky raketoplánov bola administratívou NASA zaradená do zoznamu núdzových pristávacích dráh pre raketoplán.^[3] Kvôli svojej dĺžke slúži dodnes pre pravidelné lety na Tahiti aj pre ostatné okolité atoly, ktorých pristávacie dráhy sú príliš krátke pre lietadlá, schopné doletieť až na Tahiti.

Administratíva a súčasnosť

Hao je z administratívneho hľadiska obcou (najnižšia územná správna jednotka) pod správou Francúzskej Polynézie s centrom v Otepe, čo zahŕňa atoly Rekareka (neobývaný), Ahunui (neobývaný), Nengonengo, Manuhangi (neobývaný) a Paraoa (neobývaný), Tauere a Amanu. Populácia v roku 2007 dosahovala 1 342 obyvateľov, v dôsledku redukcie aktivity vojenskej základne klesla k roku 2012 asi o tretinu na 1066 obyvateľov.^[4]

Spoločenským a administratívnym centrom je osada Otepa. Po uzatvorení základne je prakticky jediným príjmom obyvateľstva v oblasti produkcia perál a rôznych suvenírov pre turistov.

Na atole je aj vyššia stredná škola, ktorá slúži pre výuku žiakov okolitých atolov južnej časti Tuamotu a Gambiér.

Referencie

↑ Národný štatistický úrad Archivované 2014-06-24 na Wayback Machine (ISPF).
↑ Kelly, Celsus, O.F.M. La Austrialia del Espiritu Santo. The Journal of Fray Martín de Munilla O.F.M. and other documents relating to the Voyage of Pedro Fernández de Quirós to the South Sea (1605-1606) and the Franciscan Missionary Plan (1617-1627) Cambridge, 1966, p.39,62.
↑ Justine Whitman. Aerospaceweb.org, 2006-06-25, [cit. 2011-10-07]. Dostupné online.
↑ Sčítanie ľudu vo Fr. Polynézii [online]. [Cit. 2014-04-15]. Dostupné online. Archivované 2014-06-24 z originálu.

Hao Informations
Hao Statistics
Pôvodné názvy atolov Archivované 2012-02-10 na Wayback Machine
Bellingshausen

Pozri aj

Zoznam letísk vo Francúzskej Polynézii

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hao

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Hao (French Polynesia) na anglickej Wikipédii.

[1] Národný štatistický úrad Archivované 2014-06-24 na Wayback Machine (ISPF).

[2] Kelly, Celsus, O.F.M. La Austrialia del Espiritu Santo. The Journal of Fray Martín de Munilla O.F.M. and other documents relating to the Voyage of Pedro Fernández de Quirós to the South Sea (1605-1606) and the Franciscan Missionary Plan (1617-1627) Cambridge, 1966, p.39,62.

[3] Justine Whitman. Aerospaceweb.org, 2006-06-25, [cit. 2011-10-07]. Dostupné online.

[4] Sčítanie ľudu vo Fr. Polynézii [online]. [Cit. 2014-04-15]. Dostupné online. Archivované 2014-06-24 z originálu.

[1]

[2]

[3]

[4]