Ginko dvojlaločné
Ginko dvojlaločné[2] (iné názvy: ginkgo dvojlaločné[3], ginkyo dvojlaločné[4], gink(g)o[5][6], ginkyo[2]; staršie (alebo po česky): jinan [7]; lat. Ginkgo biloba, synonymá: Ginkyo biloba, Salisburia adiantifolia, Pterophyllus salisburiensis) je strom z čeľade ginkovité (Ginkgoaceae).
| Ginko dvojlaločné | |
 Ginko dvojlaločné v Lučenci | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Vedecký názov | |
| Ginkgo biloba Linnaeus | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
.jpg)
Jediný súčasný zástupca triedy gínk (niektorí autori ich považujú za samostatné oddelenie ginkorasty). Výskyt týchto rastlín vrcholil v druhohorách, ale následkom treťohorného ochladenia začínajú ubúdať. Niektorí odborníci tvrdia, že rozvoj čeľade ginkovitých umožnil rozmach dinosaurov v tejto dobe.
Ide o pravdepodobne najznámejšiu tzv. živú fosíliu vo svete rastlín[chýba zdroj] a najstaršiu žijúcu semennú rastlinu[8]. Prirodzene sa nachádza už iba na malom území pohoria Tianmu Shan v Číne. S obľubou sa vysádza ako okrasný strom v parkoch a záhradách. Je odolný voči patogénom, znečisteniu, suchu a nízkym teplotám.[8] Jeho druhové meno odkazuje na charakteristický tvar jeho rapíkatých listov.
Opis
upraviťGinko rastie pomaly do výšky 30 – 40 metrov[8] a môže sa dožiť až 3000 rokov.[9] Kvety začne tvoriť až po 20 rokoch.[10]
Koruna
upraviťKoruna je kužeľovitá alebo rozložitá. V súčasnosti sú vyšľachtené dekoratívne kultivary s valcovitou korunou.
Konáre
upraviťKonáre a konáriky navzájom zvierajú ostrý uhol. Sú vzpriamené.
Kôra
upraviťJe hnedosivá až tmavohnedá. Borka sieťovito praská. Na kmeni sa vyskytujú vyvýšeniny zmenšujúce sa smerom k vrcholu.
Listy
upraviťGinko ako jediný zástupca nahosemenných rastlín má plochú listovú čepeľ. Nejde však o pravý list, ale o zvláštny tvar ihličia vejárovitého tvaru, vyrastajúcich v skupinách na brachyblastoch. Zjari sú svetlozelené, v lete stmavnú a na jeseň sú maslovožlté. Ihličie je ploché, dvojlaločné, mäkké a dlhostopkaté. U fosílnych druhov tohoto rodu boli pravé listy oveľa viac delené ako u druhu recentného. Na základe vejárovitej žilnatiny ihličia ginka, ktorá pripomína žilnatinu mnohých papradí, môžeme predpokladať, že pôvodní zástupcovia nahosemenných rastlín sa vyvinuli práve z medzistupňa pseudolistnatých rastlín.
Kvety
upraviťSamčie jahňady vyrastajú výlučne na brachyblastoch. Samičie kvety vyrastajú po 2 – 3 a sú vetroopelivé, kvitne v marci až apríli. Ginko je dvojdomá rastlina, teda jedinec má samčie alebo samičie kvety.[8]
Plod
upraviťPlody tvorí samičia rastlina. Je sivozelená alebo žltkastá semenná kôstkovica. Plody stromu sú jedlé a po dozretí výrazne zapáchajú (preto sa v parkoch preferujú samčie rastliny[8]) - využívané v orientálnej kuchyni. Vyprážané, po predchádzajúcom namočení do slaného roztoku, sa považujú za lahôdku.
Nároky na prostredie
upraviťGinko je odolný strom. V mestách veľmi dobre odoláva emisiám oxidu uhličitého aj oxidov síry. O jeho húževnatosti svedčí aj fakt, že po atómových útokoch na Japonsko bol prvým stromom, ktorému začali rásť listy. Potrebuje slnečné stanovisko ale toleruje širokú škálu pôdnych typov[8] (okrem trvalo mokrých[10]).
Ginko v kultúre orientálnych národov
upraviťV Japonsku, Číne a Kórei je ginko posvätné, tradične sa vysádzalo v okolí chrámov (všetky exempláre vysadené v Európe pochádzajú zo stromov východoázijských kláštorných záhrad). V dobe opadu lístia chodili k stromu, klaňali sa mu a s úctou zbierali opadané lístie. Koncom druhej svetovej vojny zhodili Američania na Hirošimu atómovú bombu a asi kilometer od epicentra výbuchu stál kostol, na nádvorí ktorého rástlo ginko. Kostol bol po výbuchu zničený, no ginko prežilo ničivý útok bez väčšej ujmy. Po vojne sa mal kostol znovu postaviť, no stavbe stálo v ceste ginko, z ktorého medzičasom vyrástol zdatný strom. Nikomu však nenapadlo strom zoťať, schody do kostola sa okolo neho rozdvojujú a pri strome je tabula s nápisom „No more Hiroshima“.
Medicínske využitie stromu
upraviťSemená a listy stromu sa používajú ako liečivo. Obsahujú asi 60 účinných látok z ktorých najdôležitejšie sú: bilobalid, ginkgolid, amentoflavon, bilobetin, sekvoiaflavon, kvercetin, kamferol, ginkgetin, kyselina 6-hydroxykynurenová a vitamín C (kyselina L-askorbová). V medicínskych preparátoch sú využívané na rozširovanie ciev, zlepšenie cirkulácie krvi a jej okysličovania. Využívajú sa aj pri astme, nedostatočnom mozgovom prekrvení a gangrénach.
Podľa štúdie z roku 2019 môže extrakt z ginka pomôcť pri liečbe cukrovky 2. typu[11]. Často sa používa ako doplnok stravy pre zlepšenie činnosti mozgu. Štúdie však tvrdia, že zlepšenie pamäte, pozornosti alebo riešenia problémov je sporné[12][13]. U epileptikov môže privolávať záchvaty a znižovať efektivitu liečby[14].
V Číne a Japonsku sa jedia pražené semená.[15] Surové semená sú však jedovaté.[16]
Kultivary
upraviťChránené stromy na Slovensku
upraviť- Ginko dvojlaločné v Lučenci
- Ginko na Godrovej ulici
- Ginko na Masarykovej ulici
- Ginko v Abramovej
- Ginko v Humennom
- Ginko v Mednom
- Ginko v Súdovciach
- Ginko v Trenčíne
- Ginko v Bratislave, v Botanickej záhrade
- Ginko v Bratislave, v Sade Janka Kráľa.
- Ginko v Pozdišovciach
- Ginko v Mošovciach
- Ginko v Bojnickom zámockom parku (2 chránené stromy)
Referencie
upraviť- ↑ Sun, W. 1998. Ginkgo biloba . The IUCN Red List of Threatened Species 1998: e.T32353A9700472. https://dx.doi.org/10.2305/IUCN.UK.1998.RLTS.T32353A9700472.en. Prístup 16. január 2020.
- ↑ a b ginko dvojlaločné. In: Encyclopaedia Beliana 5, S. 157
- ↑ FUTÁK, Ján. Flóra Slovenska: Pterydophyta, Coniferophytina. [s.l.] : Vydavateľstvo Slovenskej akademie vied, 1966. 362 s. S. 249.
- ↑ Ginkyo. In: Pyramída
- ↑ nariadenie Komisie (EÚ) č. 752/2014 z 24. júna 2014, ktorým sa nahrádza príloha I k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 396/2005
- ↑ ginko. In: Slovník súčasného slovenského jazyka
- ↑ Naša veda. [s.l.] : Slovenská Akademiá Vied., 1955. 650 s. Dostupné online. S. 160.
- ↑ a b c d e f g h i GLIMN-LACY, Janice; KAUFMAN, Peter B.. Botany Illustrated (Introduction to Plants, Major Groups, Flowering Plant Families). [s.l.] : Springer Science & Business Media, 2006. 278 s. ISBN 978-0-387-28875-8. S. 72. (po anglicky)
- ↑ How the Ginkgo biloba achieves near-immortality [online]. sciencemag.org, 2020-01-13, [cit. 2020-01-15]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b c DIRR, Michael A.. Dirr's Encyclopedia of Trees and Shrubs. [s.l.] : Timber Press, 2011. 952 s. ISBN 978-0-88192-901-0.
- ↑ PRESS, Dove. Impact of Ginkgo biloba extract and magnetized water on the survival rate and functional capabilities of pancreatic β-cells in type 2 diabetic rat model [online]. dovepress.com, [cit. 2020-01-16]. Dostupné online.
- ↑ Is Ginkgo biloba a cognitive enhancer in healthy individuals? A meta‐analysis [online]. onlinelibrary.wiley.com, [cit. 2020-01-16]. Dostupné online.
- ↑ Does Gingko Biloba Affect Memory? [online]. aan.com, [cit. 2020-01-16]. Dostupné online.
- ↑ Ginkgo biloba and Ginkgotoxin [online]. pubs.acs.org, [cit. 2020-01-16]. Dostupné online.
- ↑ ALBERTS, Andreas; MULLEN, Peter; SPOHN, Margot. Léčivé stromy a keře (jednotlivé druhy a jejich léčebné účinky). [s.l.] : Beta-Dobrovský, 2006. 247 s. ISBN 978-80-7306-230-9.
- ↑ The Ginkgo – A Living Fossil with Poisonous Seeds [online]. cfs.gov.hk, [cit. 2022-01-13]. Dostupné online.
Iné projekty
upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ginko dvojlaločné
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Ginko dvojlaločné
