Gabriel Paulíny

	Gabriel Viliam Pauliny
	slovenský huslista a učiteľ
Narodenie	3. október 1897; Kremnica, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie	8. september 1959 (61 rokov); Praha, Československo
Odkazy
Commons	Gabriel Paulíny
	Biografický portál

Gabriel Viliam Pauliny (* 3. október 1897, Kremnica – † 8. september 1959, Praha) bol slovenský huslista a učiteľ hry na husle na Hudobnej a dramatickej akadémii a na Štátnom konzervatóriu v Bratislave. Bol prvý slovenský husľový pedagóg a prvý pedagóg violy na Hudobnej škole pre Slovensko. Vychoval mnohých vynikajúcich huslistov. Od roku 1921 vystupoval ako výkonný umelec v Bratislave, v Banskej Bystrici, v Košiciach, v Spišskej Novej Vsi a v Prahe. Autor kadencií k husľovým koncertom. Odchovanec a propagátor metodiky českej husľovej školy.

Životopis

Narodil sa v Kremnici v rodine farbiara. Nemal ešte ani rok keď rodičia boli nútení sa presťahovať do Spišskej Novej Vsi a začať novú existenciu. Otec sa stal železničiarom. Maturoval v roku 1916 v Spišskej Novej Vsi, kde sa paralelne od útleho veku zdokonaľoval aj v husľovej hre. Pre rýchlu vnímavosť ho učili zdarma, keďže rodičia nemali prostriedky na jeho hudobné vzdelávanie, v tie časy považované za luxus.

Ako vojno–povinný a odvedený narukoval v roku 1915 k Trenčianskemu pešiemu pluku, a po absolvovaní dôstojníckej školy ho poslali na ruské bojisko, odkiaľ sa v roku 1918 vrátil s podlomeným zdravím. Napriek tomu ihneď započal husľové štúdiá na Pražskom konzervatóriu, kde bol po celý čas štúdií oslobodený od školného. Svojou húževnatou poctivou prácou a rýchlym napredovaním v krátkom čase dosiahol štátne štipendium. Študoval na učiteľskom ústave v Spišskej Novej Vsi, husle na konzervatóriu u J. Bastářa v Prahe, po absolutóriu na Majstrovskej škole v Prahe u K. Hoffmanna. Prof. Karel Hoffmann (*1872 - †1936) bol primárius slávneho Českého kvarteta, sólista, profesor huslí, rektor Pražského konzervatória, spolutvorca bachovskej reprodukčnej tradície v Čechách - predviedol cyklus Bachových sonát pre sólové husle.

Svojou osobnosťou a umením docielil i pozornosť osobností ako PhDr. Alice Masarykovej, najstaršej dcéry prezidenta prvej ČSR (Tomáš Garrigue Masaryk), a svojho vtedajšieho veľkého mecenáša veľkocukrára Františka Myšáka (v Prahe na Vodičkovej ulici), ktorý mu po celú dobu štúdií dával stravu zdarma.

Absolvoval v roku 1925 a od tejto doby bol nepretržite v službách najväčšieho hudobno-umeleckej školy na Slovensku, vtedajšieho Štátneho konzervatória v Bratislave (Fučíkova ul. č.3, Reduta). Pri svojom pedagogickom pôsobení v Bratislave súčasne ešte ďalej tri roky študoval v Prahe u majstra Karola Hoffmanna šéfa majstrovskej školy husľovej. V rokoch 1922-24 ešte ako žiak pražského konzervatória mal povolenie od riaditeľstva Štátneho konzervatória – samostatne koncertovať. Takýchto samostatných koncertov mal v ten čas dvanásť. V roku 1944 sa zúčastnil na Slovenskom národnom povstaní aj so synom Milanom avšak v októbri ich v bojoch pod Prašivou nemecké vojská obkolesili, zajali a uväznili. Nebezpečie ich osudu v zajatí rástlo keď zistili, že nebohý verejný činiteľ, politik a bankár Viliam Pauliny z Banskej Bystrice bol ich strýkom, a Marína Paulínyová miestopredsedkyňa Československého červeného kríža v Londýne jeho sesternicou. Zo zajatia bol síce prepustený keď sa velitelia presvedčili, že kým v skutočnosti je a vypočuli si jeho husľovú hru - J.S.Bacha. V Kláštore pod Znievom ho však znovu zaistili. Odtiaľ ušiel a prihlásil sa na Okresnom vojenskom veliteľstve v Príbovciach, lebo zhodou okolností tentoraz manželka veliteľa bola Češka, ktorá zariadila, aby bol ako umelec prepustený na slobodu. Koncom novembra 1944 už mohol znovu riadne nastúpiť a pokračovať na svojom pôsobisku v Bratislave. Toto svoje veľmi ťažké a zodpovedné povolanie vykonával nadšene i za malý plat – neprimeraný k jeho veku, kvalifikácii a služobným rokom. Počas doby povstania, keď žil aj so synom Milanom v horách, ich v Kláštore pod Znievom, kde mal rodinu evakuovanú pred bombardovaním úplne vyrabovali. Verne však slúžil svojej vlasti a národu aj pri takýchto škodách bez aspoň čiastočne primeranej náhrady. Medzi jeho túžby patrilo zdokonaľovať husľovú hru, cvičiť a tiež napísať niekoľko odborných diel – skladieb, aby mohol viacej prispieť našej husľovej literatúre než mu to bolo doteraz možné.

Pod Paulínyho vedením vyrástli huslisti: L.Vaňous, J.Skladaný (neskôr docent VŠMU), A.Nemec (sekundarius Slovenského kvarteta), I.Križan, J.Šimák a ďaľší.

Zomrel 8. septembra 1959 v Prahe kde bol aj pred tým neprávom väznený na Pankráci po jednom z vykonštruovaných procesov.

Literatúra

Slovenský biografický slovník
Kto je kto v Novohrade 1999-2000, Vydavateľstvo IPEĽ: Sér. spoločenskovedná a publicistická, Zväzok 4, Autor: František Mihály, aug. 2008, Dĺžka: 187 strán
Českoslovenští koncertní umělci a komorní soubory. Sbornik, Autori: Jan Kozák, a kolektiv. Préface de Karel Pravoslav Sádlo, Vydavateľ: Státní hudební vydavatelství, 1964, Dĺžka: 484 strán
200 Jahre Musikleben in Erinnerungen, Autori: Fritz-Hilscher, Elisabeth Theresia, Vydavateľ: Hans Schneider, 1998, Dĺžka: 217 strán
Slovenskí koncertní umelci, Zväzok 2, Vydavateľ: Slovenský hudobný fond, Autor: Vladimír Čížik, 1974-76
Hudobná škola pre Slovensko - Výročná správa za školský rok 1929-1930, Vydavateľ: Slovenská Grafia, Bratislava, Autor: Hudobná škola pre Slovensko v Bratislave, 1930, Dĺžka: 51 strán
Hudobná a dramatická akadémia pre Slovensko - Výročná správa za školský rok 1930-1931, Vydavateľ: Slovenská Grafia, Bratislava, Lazaretská 4c, Autor: Hudobná a dramatická akadémia pre Slovensko v Bratislave, 1931, Dĺžka: 61 strán
[1] - hudobný večer Gabriela Paulínyho a slečny A. Machan v Pražskom anglickom klube 26. Októbra 1921, Národní listy, číslo: 291, dátum vydania: 23.10.1921, Vydavateľstvo: Július Grégr, Praha

Externé odkazy

Katedra strunových a dychových nástrojov^{[nefunkčný odkaz]} - História katedry