Buk lesný
Buk lesný (ľudovo alebo staršie: buk[2][3][4]; lat. Fagus sylvatica) je opadavý listnatý strom z čeľade bukovité (Fagaceae). Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov buk lesný patrí medzi najmenej ohrozené druhy, trend populácie nie je známy, nie sú žiadne údaje o stave v Európe alebo Kaukaze, buk lesný je jeden z najbežnejších listnatých stromov v Európe.[1]
Buk lesný | |
Stupeň ohrozenia | |
---|---|
(globálne[1]) | |
Vedecká klasifikácia | |
Vedecký názov | |
Fagus sylvatica Carl Linné, 1753 | |
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Opis
upraviťStrom je vysoký 30 – 40 m. Koreňová sústava je kolovitá. Koruna je vajcovitá až široko rozložená, premenlivého tvaru. Konáre sú väčšinou šikmo odklonené od kmeňa. Kmeň je štíhly. Najstarší buk v Slovenskom krase v katastri Jablonova nad Turňou má obvod kmeňa v prsnej výške 5 m, priemer 1,6 m, a jeho vek sa odhaduje na 150-300 rokov (prsná výška je konštanta arboristického štandardu, hodnota je 1,3 m[5]). Jedince s podobnými parametrami sa vyskytujú o.i. v lesných porastoch geomorfologického celku Busov. Kôra je najprv hnedá alebo hnedosivá, prechádza do svetlosivej borky, ktorá je len zriedkavo pozdĺžne rozpukaná, tmavosivá. Listy sú stopkaté, vajcovité až eliptické, veľmi mierne nepravidelne laločnaté, až takmer celistvé. Kvety sú vajcovité, krátko zahrotené. Kvitne v máji súčasne s rozvíjaním listov. Je to jednodomá rastlina, kvety sú rôznopohlavné. Plody – bukvice, trojboké nažky sú pokryté mäkkými ostňami. Dozrievajú v septembri až októbri, pre človeka bez tepelnej úpravy jedovaté. Buk je tieňomilná drevina oceánskej klímy, náročná na pôdne živiny, citlivá na sucho a mrazy. Tvorí rovnorodé, ale aj zmiešané porasty s dubom, jedľou a smrekom. Na Slovensku je jednou z hospodársky najvýznamnejších drevín. Citlivá na exhaláty.
Výskyt
upraviťBuk lesný rastie takmer v celej Európe miernych zemepisných šírok, vo vyšších polohách je rozšírený aj v južnej Európe. V juhovýchodnej Európe naň nadväzuje buk východný (Fagus orientalis). Buk sa prirodzene vyskytuje predovšetkým v biotopoch bučín, v nadmorských výškach 300 až 1 000 m n. m. Súčasný výskyt je oproti prirodzenému výrazne obmedzený.
Niektorí taxonómovia uvažujú o tom, že buk lesný a buk východný sú dva rôzne druhy, pretože boli od seba po celú poslednú dobu ľadovú a významnú časť holocénu geograficky oddelené.
Výskyt a stav na Slovensku
upraviťBuk lesný vytvára v porastoch s inými druhmi stromov biotopy patriace do základnej klasifikačnej jednotky Bukové a zmiešané bukové lesy a ide o najrozšírenejší lesný biotop na Slovensku.[6][7]
Otravy
upraviťPlody sú pre človeka za surova jedovaté, tepelnou úpravou však ich toxicita značne klesá. Pri požití väčšieho množstva surových semien dochádza k zažívacím problémom (nevoľnosť, hnačka, prípadne zvracanie), kŕčom, otupenosti a prípadne aj k známkam ochrnutia. Záleží však na (veľmi kolísajúcim) obsahu jedovatých látok v rastline aj na citlivosti daného jedinca, mnohí ľudia konzumujú surové bukvice bez akýchkoľvek následkov. Prvou pomocou je vyvolanie zvracania a podanie dávky živočíšneho uhlia.
Využitie
upraviťRada kultivarov sa vysadzuje v parkoch ako okrasné stromy, alebo masovo na drevo. Drevo sa používa v nábytkárstve (využíva sa jeho dobrá ohybnosť po ohriati parou), truhliarstvo, na výrobu parkiet, či kuchynského náradia. Je veľmi výhrevné. V minulosti sa suchou destiláciou bukového dreva vyrábal metanol (drevný lieh) a bolo aj materiálom na výrobu drevoplynu.
Galéria
upraviť-
Bukový les (bučina)
-
Bukové drevo
-
Plody
-
Fagus sylvatica cuprea
-
Fagus sylvatica laciniata
-
Fagus sylvatica pendula
-
Fagus sylvatica purpurea
-
Buk lesný
(Marhát, Slovensko)
Referencie
upraviť- ↑ a b IUCN Red list 2020.2. Prístup 2. augusta 2020.
- ↑ buk. In: Slovník slovenských nárečí. 1. vyd. Zväzok I A – K. Bratislava : Veda, 1994. 933 s. ISBN 80-224-0183-8. S. 181.
- ↑ buk. In: Slovník slovenského jazyka. Ed. Štefan Peciar. 1. vyd. Zväzok I a – k. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1959. 815 s. Dostupné online. S. 142.
- ↑ buk. In: Slovenský náučný slovník : príručná encyklopédia vedomostí v troch dieloch. Ed. Pavel Bujnák. Zväzok I. A – D. Bratislava – Praha : Litevna, literárne a vedecké nakladateľstvo Vojtech Tilkovský, 1932. 344 s. S. 126.
- ↑ APLIKACE PRO MĚŘENÍ STABILITY STROMŮ [online]. VYSOKÉ UČENÍ TECHNICKÉ V BRNĚ, [cit. 2021-11-26]. Dostupné online. Archivované 2021-11-26 z originálu.
- ↑ VICENÍKOVÁ, Andrea; POLÁK, Pavol; (eds.). Európsky významné biotopy na Slovensku. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody SR, 2003. 151 s. ISBN 80-89035-24-8. S. 110 – 111.
- ↑ STANOVÁ, Viera; VALACHOVIČ, Milan; (eds.). Katalóg biotopov Slovenska. 1. vyd. Bratislava : DAPHNE - Inštitút aplikovanej ekológie, 2002. 225 s. Dostupné online. ISBN 80-89133-00-2. S. 99 – 100.