Epigram
Epigram (starogr. ἐπίγραμμα – epigramma, dosl. nápis)[1] je dnes lyrický žáner, ktorý stručne a duchaplne vystihuje nejakú životnú pravdu. Ide o satirickú báseň s prekvapujúcou pointou. V antike to bol druh nápisu, ktorý dnes nazývame epitaf.[1]
Dnešné epigramy sú vlastne dvojdielne básne: Prvá časť nastoľuje problém či myšlienku, druhá časť ho prekvapivým spôsobom rieši.
Antický epigram bol vlastne nápis na chráme, náhrobku, obetnom dare a podobne, ktorého účelom bolo pripomínať staviteľa chrámu atď., darcu, prenášateľa obete a podobne, alebo vysvetľovať význam príslušného nadpísaného predmetu. Spočiatku to bývala próza, neskôr elegické distichon. V rímskej literatúre to už bola navyše vtipná báseň. Riman Martialis napokon založil epigram v dnešnom zmysle - používal aj iné básnické formy ako elegické distichon a jeho epigramy už mali satirický charakter.
Epigramatici
upraviťAntickí:
- Marcus Valerius Martialis - najvýznamnejší antický epigramatik
Slovenskí:
- Jozef Ignác Bajza
- Jonáš Záborský
- Janko Jesenský
- Ivan Gall
- Martin Rázus
- Tomáš Janovic
- Erik Ondrejička
Českí:
Príklady
upraviť| „ | Napis na pomníku filozofa V myslení som bol esom. Myslel som. Preto nie som. |
“ |
| – Ľubomír Feldek[2] | ||
| „ | Úraz Šéfa uraz A máš úraz! |
“ |
| – Tomáš Janovic[3] | ||
Referencie
upraviť- ↑ a b Žilka, Tibor, „Epigram“, Hyperlexikón literárnovedných pojmov, Bratislava: Ústav svetovej literatúry SAV
- ↑ Janovic, Tomáš (1989), „Malý slovník poetiky (Stratil sa epigram)“, Dotyky 1 (5): 39, http://www.dotyky.net/?p=11958
- ↑ Žilka, Tibor, „Epigram v slovenskej literatúre“, in Bariaková, Zuzana; Kubealaková, Martina, Rozosmiať človeka je hotová veda alebo Podoby komiky v umeleckej literatúre, Banská Bystrica: Fakulta humanitných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, 2010, str. 8 – 13, ISBN 978-80-557-0121-9, https://publikacie.umb.sk/humanitne-vedy/rozosmiat-cloveka-je-hotova-veda-alebo-podoby-komiky-v-umeleckej-literature.html
