Emil Brunner
Emil Brunner (* 23. december 1889, Winterthur, Švajčiarsko – † 6. apríl 1966, Zürich) bol švajčiarsky teológ, predstaviteľ dialektickej teológie orientovaný na kresťanskú antropológiu. Zaoberal sa aj filozofiou náboženstva.
Emil Brunner | |
švajčiarsky teológ | |
Narodenie | 23. december 1889 Winterthur, Švajčiarsko |
---|---|
Úmrtie | 6. apríl 1966 (76 rokov) Zürich, Švajčiarsko |
Alma mater | Universität Zürich Humboldt-Universität zu Berlin |
Manželka | Margrit Lauterburg (1917 -) |
Deti | 4 |
Odkazy | |
Commons | Emil Brunner |
Človeka zobrazil ako rozporuplnú, duchovne-náboženskú a súčasne telesnú a pudmi ovládanú bytosť, ktorá stratila spojenie s Bohom. Rozpor medzi daným stavom človeka a jeho vedomím možnosti pravého bytia sa prejavuje úzkosťou, strachom, túžbou, pochybnosťami, zúfalstvom, zlým svedomím. Avšak aj v tejto rozporuplnosti je stále miestom nadväzovania zjavenia (Anknůpfungspunkt der Offenbarung), ktoré ho vo viere vedie k pravému bytiu v slobode zodpovednosti.
Brunner bol ovplyvnený B. Pascalom, S. Kierkegaardom a filozofiou existencie.
Referencie
upraviť
Externé odkazy
upraviť- Publikationen von und über Emil Brunner (1889–1966)[nefunkčný odkaz] im Katalog Helveticat der Schweizerischen Nationalbibliothek
Zdroj
upraviť- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.