Elektronický kľúč

Elektronický kľúč alebo čipový kľúč je elektronické zariadenie používané všade tam, kde sa doteraz používali mechanické zámky. Slúži na zamykanie a odomykanie budov, prístrojov a zariadení, umožnenie prístupu do počítača a pod. Podobne ako sa mechanický zámok skladá zo zámku a kľúča, aj elektronický zámok sa skladá z čítacej a vyhodnocovacej jednotky jednotky a elektronického kľúča.

elektronické kľúče

Niekedy sa používa aj kombinácia elektronický kľúč v mechanickom kľúči (automobil) alebo ovládanie jedného zámku dvoma spôsobmi (vstupná brána v paneláku sa otvára elektronickým kľúčom, ale aj mechanickým – pre jeho energetickú nezávislosť).

Ich použitie je všestranné (nutnou podmienkou však je nepretržitá dodávka elektrickej energie) – prístup do domu (odomknutie dverí), otváranie brán, odblokovanie imobilizéra v automobile, umožnenie prístupu do zariadení…

Vyhotovenie

Vyhotovenie zámky zodpovedá jej použitiu. Zámok sa skladá z kľúča, snímača, elektronickej vyhodnocovacej jednotky (alebo softvéru) a samotného elektronického zámku (ak je potrebný). Podľa spôsobu čítania kľúča delíme elektronické zámky na kontaktné a bezkontaktné.

Kontaktné kľúče

sú tvorené elektronickým (alebo elektromechanickým) čítacím zariadením do ktorého je nutné elektronický kľúč vložiť. Kľúč obsahuje jedinečný kód, ktorý zariadenie prečíta, vyhodnocovacia jednotka ho porovná s databázou a poďľa výsledku porovnania rozhodne či sa má zámok (prístup, odblokovanie…) umožniť, alebo nie.

• tlačidlové

programovateľná vstupná klávesnica

Zámok je ovládaný kódom, ktorý sa vyťuká na klávesnici. Obvykle je možné použiť viacero kódov. Jeden kód slúži ako hlavný (master kód). Len pomocou neho je možné zámok "naučiť" ďalšie užívateľské vstupné kódy.

• elektromechanické

programovateľná vstupná klávesnica

Kľúč je tvorený mechanickým dielom, napr. prístupová karta s otvormi, alebo výstupkami ktoré sú čítané sadou elektrických kontaktov, alebo optickými snímačmi. Samotný kľúč je neelektronický (obdoba dierneho štítku), čítacia jednotka je elektrická, alebo elektronická.

• elektromagnetické

elektromagnetické vstupé karty

Kľúč obsahuje magnetický záznam (ako kreditná karta) na ktorom je jedinečný prístupový kód. Ten je čítaný magnetickým snímačom. Výhodou je, že záznam môže byť šifrovaný a do záznamovej zóny na karte je možné zapisovať ďalšie údaje – údaje používateľa, časy odchodov a príchodov…

• elektronické

elektronický kľúč a jeho čítacia jednotka

čipová karta

Kľúč je tvorený elektronickým čipom v puzdre s vyvedenými kontaktami (napr. dallas, čipová karta, USB kľúč…), ktorý sa musí vložiť do snímača s čítacími elektrickými kontaktami. Čítanie kľúča je teda elektrické. V kľúči je uložený jedinečný kód, kód môže byť šifrovaný, vyrábajú sa aj verzie s doplnkovou pamäťou pre ďalšie údaje. Čipy sa vyrábajú vo forme príveskov na kľúče a pod.

• magnetické

Kľúč obsahuje kovovú plochu, na ktorej sú vytvorené magnetické domény. Orientácia magnetických domén vytvára kód. Kód je snímaný indukčne.

Nekontaktné kľúče

sú tvorené elektronickým čítacím zariadením schopným bezkontaktného snímania (prijímač). Kľúč obsahuje jedinečný kód, ktorý zariadenie prečíta, vyhodnocovacia jednotka ho porovná s databázou a poďľa výsledku porovnania rozhodne či sa má zámok (prístup, odblokovanie…) umožniť, alebo nie. Kľúč je vysiela kód nekontaktne (vysielač). Nevýhodou je že kód je vysielaný do okolitého prostredia, kde ho môžu nežiaduce osoby odsnímať a potom zneužiť.

• rádiové

kľúč obsahuje rádiovú vysielaciu jednotku. Tá na nosnej frekvencii, ktorú sníma prijímač, vyšle jedinečný kód (obvykle v šifrovanej forme) v podobe ktorej vyhodnocovacie zariadenie rozumie. Príkladom je zariadenie na otváranie automatických garážových dverí, alebo ovládače lacnejších modelov alarmov.

• infračervené (IR)

kľúč obsahuje optickú vysielaciu jednotku. Tá na nosnej frekvencii modulovanej do optického signálu, ktorú sníma prijímač, vyšle jedinečný kód (obvykle v šifrovanej forme) v podobe ktorej vyhodnocovacie zariadenie rozumie. Príkladom je zariadenie na ovládanie alarmu v aute. Výhodou je smerovosť – kód je vysielaný v tvare lúča, ktorý je ťažšie odskenovať (odchytiť).

• indukčné

Prijímač je tvorený indukčnou cievkou, vysielajúcou elektromagnetické pole. Kľúč obsahuje pasívnu jednotku, ktorá keď sa dostane do elektromagnetického poľa prijímacej cievky, naindukuje v sebe napätie ktorým napája svoje obvody. Keď sú obvody kľúča pod napätím, vysielajú rádiový kód, ktorý indukčná cievka prijíma a posiela ďalej na spracovanie. Výhodou je, že kľúč je energeticky nezávislý a kód je vysielaný len na veľmi malú vzdialenosť – rádovo milimetre, a preto sa nedá odchytiť. Takto pracujú elektronické kľúče v automobiloch (kód čipu umiestneného v plastovej časti mechanického kľúča je naprogramovaný priamo v riadiacej jednotke motora). Na podobnom princípe pracuje aj RFID.

Biometrické kľúče

S pokračujúcim rozvojom elektronizácie a rýchlo narastajúcim výkonom procesorových systémov schopných spracovať obrovské množstvo údajov pri nízkej cene vznikajú snímače sledujúce parametre ľudského tela (biometrické snímače) – samotné ľudské telo, alebo jeho časť je kľúčom.

• snímače odtlačkov prstov, alebo ruky

snímač odtlačku prsta s USB kľúčom

• snímače očného pozadia
• snímače hlasu
• snímače obrazu tváre

Vyhodnocovacia jednotka

Jednoduchá programovateľná vyhodnocovacia jednotka

Vyhodnocovacia jednotka je v najjednoduchších systémoch len elektrické zariadenie – ktoré na základe správnej kombinácie zopnutých kontaktov prepne elektrické relé, v zložitejších systémoch je to mikroprocesorová jednotka, čítajúca, dešifrujúca a porovnávajúca kódy zo snímačov, so schopnosťou učiť sa (naučiť sa a zabudnúť kód kľúča), logovať časy použitia toho ktorého kľúča, vnášať obmedzenia (napríklad časové). Najzložitejšie systémy sú ovládané softvérom počítača (alebo samé o sebe sú softvérom) s mnohorakými funkciami (napr. sledovanie príchodov a odchodov a využitie dát pre kontrolu dochádzky – až po použitie časov v mzdovom systéme…).

Základnou úlohou vyhodnocovacej jednotky je prevziať prečítaný údaj (kód) zo snímacej časti, dešifrovať, porovnať kód so zoznamom prípustných kódov a rozhodnúť čo ďalej. V kladnom prípade vyšle impulz koncovému zariadeniu (efektoru) teda samotnému zámku, ktorý sa odomkne (umožní prístup). Zložitejšie jednotky sú doplnené o logovanie (záznam deja v čase), resp. údaje sú ďalej spracovávané a vyhodnocované.

Koncová jednotka

Koncovou jednotkou rozumieme zariadenie, ktoré nam umožní prístup (odomkne) po kladnom vyhodnotení situácie vyhodnocovacou jednotkou. Obvykle ide o elektrický zámok mechanicky uvoľňujúci západku zámku, alebo elektronika odblokujúca ďalší elektronický systém umožňujúci používanie zariadenia (automobil, počítač…). Mechanické koncové jednotky sú obvykle ovládané elektromagnetami.