Wikipédia

Edgar (Anglicko)

(Presmerované z Edgar Mierumilovný)

Edgar (alebo Eadgar;[1] * okolo 944 – † 8. júl 975) bol anglickým kráľom od roku 959 do svojej smrti v roku 975. Po smrti svojho brata sa stal kráľom celého Anglicka. Bol mladším synom kráľa Edmunda I. a jeho prvej manželky Ælfgifu. Podrobný opis jeho vlády nie je možný, pretože kronikári zaznamenali len niekoľko udalostí a mníšski autori sa viac zaujímali o zaznamenávanie činnosti cirkevných predstaviteľov.

Edgar
kráľ Anglicka
Edgar
Panovanie
DynastiaWessexská
Panovanie1. október 959 – 8. júl 975
PredchodcaEdwy
NástupcaEduard Mučeník
Biografické údaje
Narodenie943/944
Anglicko
Úmrtie8. júl 975 (31/32 rokov)
PochovanieGlastonburské opátstvo
Rodina
Manželka
Potomstvo
OtecEdmund I.
MatkaÆlfgifu zo Shaftesbury
Odkazy
Spolupracuj na CommonsEdgar
(multimediálne súbory na commons)

Edgar pokračoval najmä v politike svojich predchodcov, avšak v náboženskej oblasti došlo k významným zmenám. Anglická benediktínska reforma, ktorú veľmi podporoval, sa stala dominantnou náboženskou a spoločenskou hybnou silou. Historici ju vnímajú ako veľký úspech a sprevádzal ju rozkvet literatúry a umenia, spojený najmä s Æthelwoldom, biskupom z Winchesteru. Vďaka Edgarovej pomoci kláštory agresívnym spôsobom získavali majetky od svetských vlastníkov pôdy, čo viedlo k nepokojom, keď zomrel a bývalí vlastníci sa snažili získať späť svoj stratený majetok, niekedy aj násilím. Významnou Edgarovou administratívnou reformou bolo zavedenie štandardizovaného razenia mincí na začiatku 70. rokov 10. storočia, ktoré nahradilo predchádzajúci decentralizovaný systém. Vydal aj legislatívne kódexy, ktoré sa sústredili najmä na zlepšenie postupov pri presadzovaní práva.

V čase, keď sa Edgar dostal k moci, Anglicko už viac ako storočie trpelo vikingskými nájazdmi, avšak počas jeho vlády, ktorá spadala do obdobia medzi polovicou 50. rokov 10. storočia a začiatkom roka 980, nedošlo k žiadnym útokom. Po jeho smrti sa o trón viedli boje medzi prívržencami jeho dvoch žijúcich synov; starší z nich, Eduard Mučeník, bol zvolený s podporou Dunstana, arcibiskupa canterburského. O tri roky neskôr bol Eduard zavraždený a jeho nástupcom sa stal jeho mladší nevlastný brat Ethelred II. Neskorší kronikári prezentovali Edgarovu vládu ako zlaté obdobie, počas ktorého bolo Anglicko bez vonkajších útokov a vnútorných nepokojov, najmä v porovnaní s katastrofálnou Ethelredovou vládou. Moderní historici považujú jeho vládu za vrchol anglosaskej kultúry, avšak nezhodujú sa v názore na jeho politický odkaz a niektorí považujú nepokoje, ktoré nasledovali po jeho smrti, za prirodzenú reakciu na jeho panovačné vládnutie.

Opis

upraviť

Historička Ann Williamsová opisuje Edgara ako „záhadnú postavu“, keďže o ňom má k dispozícii len veľmi málo informácií,[2] a Barbara Yorkeová opisuje jeho osobnosť ako „neuchopiteľnú“.[3] Anglosaská kronika má o jeho vláde len desať záznamov a ostatné pramene z konca desiateho a začiatku jedenásteho storočia sa zaujímajú najmä o biskupských predstaviteľov anglického benediktínskeho reformného hnutia. Ďalšie podrobnosti sú v dielach kláštorných kronikárov z obdobia po skončení normanského ovládnutia Anglicka, ale ich materiály sú často legendistické a nedôveryhodné. Niekoľko udalostí bolo podrobne zaznamenaných, ale chronologický opis Edgarovej vlády nie je možné zostaviť.[2]

Pozadie

upraviť

V 9. storočí bolo anglosaské Anglicko čoraz častejšie napádané vikingskými nájazdníkmi, ktoré vyvrcholili inváziou vikingskej Veľkej pohanskej armády v roku 865. Do roku 878 Vikingovia obsadili kráľovstvá Northumbrie, East Anglie a Mercie a takmer dobyli Wessex, no v tom istom roku dosiahli západní Sasi pod vedením kráľa Alfréda Veľkého rozhodujúce víťazstvo v bitke pri Edingtone. Do roku 883 Æthelred, lord Mercie, prijal Alfrédovu nadvládu a v rokoch 880 a 890 Anglosasi ovládli Wessex a západnú Merciu, zvyšok Anglicka však zostal pod vládou Vikingov.[4] Alfréd zomrel v roku 899 a v roku 910 jeho syn kráľ Eduard I. Starší a dcéra Æthelflæd, lady z Mercie, ktorá bola Æthelredovou vdovou, dobyli Vikingmi ovládanú východnú Merciu a East Angliu. Æthelflæd zomrela v roku 918 a Mercijci dosadili jej dcéru Ælfwynn za druhú lady z Mercie, ale Eduard sa jej zmocnil a zaviedol plnú kontrolu nad Merciou.[5]

Eduard zomrel v roku 924 a jeho nástupcom sa stal jeho najstarší syn Æthelstan, ktorý bol spočiatku pravdepodobne kráľom len Mercie, ale už v nasledujúcom roku ovládol celé kráľovstvo svojho otca. V roku 927 dobyl Northumbriu, a stal sa tak prvým kráľom celého Anglicka.[6] Zomrel v októbri 939 a jeho nástupcom sa stal jeho nevlastný brat a Edgarov otec Edmund, ktorý takmer okamžite stratil kontrolu nad severnou časťou krajiny na úkor Vikingov, ale do roku 944 opäť získal plnú kontrolu nad Anglickom. V máji 946 bol dobodaný na smrť, keď sa pokúšal ochrániť svojho senešala pred útokom odsúdeného zločinca, a keďže jeho synovia Edwy a Edgar boli ešte nemluvňatá, kráľom sa stal ich strýko Edred.[7] Podobne ako Edmund, aj Edred zdedil kráľovskú vládu nad celým Anglickom a čoskoro o ňu prišiel, keď York (južná Northumbria) uznal za svojho kráľa Vikinga, ale opätovne ju získal, keď yorskí magnáti v roku 954 vyhnali Erika Krvavú sekeru.[8]

Edred mal k Edmundovi veľmi blízko a zdedil jeho popredných radcov, čo viedlo k vysokej miere kontinuity vlády, keď sa stal kráľom. Medzi týchto poradcov patrila ich matka Eadgifu; Oda, arcibiskup z Canterbury; Ælfsige, biskup z Winchesteru; a Æthelstan, ealdorman[pozn. 1] East Angle, ktorý bol známy ako polokráľ, pretože sa verilo, že králi závisia od jeho rád.[9][10] Ďalším kľúčovým poradcom bol Dunstan, glastonburský opát a budúci arcibiskup z Canterbury. Edred však trpel zlým zdravotným stavom, ktorý sa ku koncu jeho vlády výrazne zhoršil. Väčšinu zachovaných listín z posledných dvoch rokov jeho vlády vyhotovila inštitúcia spojená s Glastonburským opátstvom a takmer všetky neboli potvrdené kráľom, čo naznačuje, že Dunstan bol poverený vydávať listiny v Edredovom mene, keď bol príliš chorý na to, aby si plnil svoje povinnosti.[11][12] Edred mal okolo tridsiatky, keď 23. novembra 955 zomrel, a Edwy nastúpil na jeho miesto vo veku približne pätnásť rokov.[13][14] Stal sa prvým kráľom od začiatku 9. storočia, ktorý nečelil hrozbe bezprostredného cudzieho vpádu, a tak Anglicko zostalo bez útokov Vikingov až do roku 980.[15]

Mladosť

upraviť

Edgar bol mladším synom Edmunda a jeho prvej manželky Ælfgifu a narodil sa v roku 943 alebo 944, kedy zomrela jeho matka. Bola mecenáškou opátstva Shaftesbury, inštitúcie pre mníšky, a bola tam pochovaná a uctievaná ako svätá. Jej matka Wynflæd, ktorá zomrela okolo roku 950, bola vowess (rehoľníčka), ktorá bola tiež mecenáškou mníšskeho kláštora.[16] Edgara vychovávala Ælfwynn, manželka Æthelstana Polokráľa,[2] a okolo roku 958 jej Edgar z vďaky daroval 400-hektárový majetok v Old Westone v Huntingdonshire.[17] Æthelstan bol silným zástancom benediktínskeho reformného hnutia, ktoré sa stalo počas Edgarovej vlády dominantným, a historik Robin Fleming poznamenáva, že Edgar ætheling (princ oprávnený na trón) bol jeho výchovou hlboko ovplyvnený:

Takto bol ætheling vychovávaný v domácnosti jedného z najbližších spojencov svojho otca a vyrastal medzi Polokráľovými vlastnými bratmi a synmi, z ktorých piati boli v istom čase ealdormi. Keďže Polokráľ bol blízkym spolupracovníkom reformného kruhu a najmä svätého Dunstana, Edgar dospieval v atmosfére, ktorej dominovali ideály mníšskej reformy. Časť Edgarovej náklonnosti k mníchom a jeho odhodlania oživiť benediktínske mníšstvo musel získať v tejto domácnosti počas svojej mladosti.[18]

Edwy a Edgar sa v súdobých prameňoch objavujú až v roku 955, kedy prvýkrát potvrdili listiny, čo naznačuje, že sa v mladosti pravidelne nezúčastňovali na dvorských rokovaniach.[19] Krátko pred svojou smrťou Edred daroval svetský kláštor v Abingdone Æthelwoldovi, budúcemu biskupovi z Winchesteru, ktorý ho premenil na kláštornú inštitúciu opátstvo Abingdon, ktorého opátom bol on sám. Edgara tam vychovával Æthelwold, ktorý bol ďalším lídrom mníšskeho reformného hnutia, a tak mohol mladého princa utvrdiť v jeho cnostiach.[20] Keďže Edwy nastúpil na trón krátko po Æthelwoldovom vymenovaní, je pravdepodobné, že Edgarovo vzdelávanie v Abingdone schválil jeho starší brat ako kráľ a že Æthelwold a Edwy mali dobré vzťahy.[21]

Život

upraviť

Počas vlády svojho brata Edwyho bol nespokojnou šľachtou prehlásený kráľom Mercie a Northumbrie (957). Po smrti Edwyho († 15. október 959) sa stal kráľom celého Anglicka. Okamžite povolal z exilu svätého Dunstana, ktorý sa stal jeho radcom. Dunstanovi zveril biskupstvo vo Worcesteri a neskôr v Londýne, a v roku 961 obsadil Dunstan miesto canterburského arcibiskupa.

Vláda Edgara bola obdobím pokoja. Edgar bol podporovateľom kláštornej reformy, na ktorej spolupracoval nielen s Dunstanom, ale aj Oswaldom z Worcesteru a svojím učiteľom z detstva Aethelwoldom. Boli zriaďované nové benediktínske kláštory po celej krajine, zo starých kláštorov boli vyhnaní kňazi a kanonici, ktorých disciplína bola uvoľnená, a boli nahradení mníchmi, riadiacimi sa regulou sv. Benedikta. Okrem toho vydal zákony, ktoré boli uznávané nasledujúcimi generáciami. Zaviedol jednotnú menu v celej krajine. Uskutočnil reorganizáciu anglického loďstva, ktoré malo chrániť brehy Anglicka pred dánskymi vpádmi.

Roku 973 sa uskutočnila Edgarova korunovácia v Bathe. Táto majestátna ceremónia však nebola chápaná ako iniciácia, ale ako vyvrcholenie jeho vlády. Bola zaznamenaná v básni v Anglosaskej kronike a na jej základe sú dodnes založené korunovácie britských panovníkov. Po tejto korunovácii sa odobral Edgar do Chesteru, kde sa stretol so šiestimi alebo (podľa neskorších kronikárov) s ôsmimi kráľmi, vrátane kráľov zo Škótska a Strathclyde, ktorí mu to zložili sľub vernosti, s tým že budú jeho vazalmi na zemi aj na mori.

Edgar zomrel na vrchole moci 8. júla 975 vo Winchesteri. Pochovaný bol v opátstve Glastonbury v Somersete. Jeho nástupcom sa stal jeho syn z prvého manželstva Eduard II. Mučeník.

Poznámky

upraviť
  1. ↑ Ealdorman bol druhou najvyššou svetskou hodnosťou v šľachtickom rode po kráľovi. Spravovali veľké oblasti ako miestni zástupcovia kráľa a viedli miestne oddiely v bojoch.

Referencie

upraviť
  1. ↑ BLAIR, John. The Church in Anglo-Saxon Society. [s.l.] : OUP Oxford, 2005-01-20. Google-Books-ID: 5nsi36OodU8C. Dostupné online. ISBN 978-0-19-822695-6. (po anglicky)
  2. ↑ a b c Edgar [called Edgar Pacificus] (943/4–975), king of England [online]. Oxford Dictionary of National Biography, [cit. 2024-07-20]. DOI: 10.1093/ref:odnb/8463. Dostupné online. DOI:10.1093/ref:odnb/9780198614128.001.0001/odnb-9780198614128-e-8463?docpos=1 (po anglicky)
  3. ↑ YORKE, Barbara. The Women in Edgar's Life. [s.l.] : Boydell & Brewer, 2008. Dostupné online. ISBN 978-1-84615-630-4. S. 143.
  4. ↑ ASSER, John. Alfred the Great: Asser's Life of King Alfred and Other Contemporary Sources. [s.l.] : Penguin Publishing Group, 1983. Google-Books-ID: N4iq_UwRv38C. Dostupné online. ISBN 978-0-14-044409-4. S. 9, 12-13, 23, 37-38. (po anglicky)
  5. ↑ Edward [called Edward the Elder] (870s?–924), king of the Anglo-Saxons [online]. Oxford Dictionary of National Biography, [cit. 2024-07-20]. DOI: 10.1093/ref:odnb/8514. Dostupné online. DOI:10.1093/ref:odnb/9780198614128.001.0001/odnb-9780198614128-e-8514?docpos=1 (po anglicky)
  6. ↑ Æthelstan [Athelstan] (893/4–939), king of England [online]. Oxford Dictionary of National Biography, [cit. 2024-07-20]. DOI: 10.1093/ref:odnb/833. Dostupné online. DOI:10.1093/ref:odnb/9780198614128.001.0001/odnb-9780198614128-e-833?docpos=2 (po anglicky)
  7. ↑ Edmund I (920/21–946), king of England [online]. Oxford Dictionary of National Biography, [cit. 2024-07-20]. DOI: 10.1093/ref:odnb/8501. Dostupné online. DOI:10.1093/ref:odnb/9780198614128.001.0001/odnb-9780198614128-e-8501 (po anglicky)
  8. ↑ Eadred [Edred] (d. 955), king of England [online]. Oxford Dictionary of National Biography, [cit. 2024-07-20]. DOI: 10.1093/ref:odnb/8510. Dostupné online. DOI:10.1093/ref:odnb/9780198614128.001.0001/odnb-9780198614128-e-8510 (po anglicky)
  9. ↑ Eadred [Edred] (d. 955), king of England [online]. Oxford Dictionary of National Biography, [cit. 2024-07-20]. DOI: 10.1093/ref:odnb/8510. Dostupné online. DOI:10.1093/ref:odnb/9780198614128.001.0001/odnb-9780198614128-e-8510 (po anglicky)
  10. ↑ BYRHTFERTH. Byrhtferth of Ramsey: The Lives of St Oswald and St Ecgwine. [s.l.] : OUP Oxford, 2009. Google-Books-ID: UA8UDAAAQBAJ. Dostupné online. ISBN 978-0-19-955078-4. S. 85. (po anglicky)
  11. ↑ KEYNES, Simon. The ‘Dunstan B’ charters. Anglo-Saxon England, 1994-12, roč. 23, s. 185-186. Dostupné online [cit. 2024-07-20]. ISSN 1474-0532. DOI: 10.1017/S026367510000452X. (po anglicky)
  12. ↑ Atlas of Attestations | Kemble [online]. dk.robinson.cam.ac.uk, [cit. 2024-07-20]. Dostupné online.
  13. ↑ Eadred [Edred] (d. 955), king of England [online]. Oxford Dictionary of National Biography, [cit. 2024-07-20]. DOI: 10.1093/ref:odnb/8510. Dostupné online. DOI:10.1093/ref:odnb/9780198614128.001.0001/odnb-9780198614128-e-8510 (po anglicky)
  14. ↑ Eadwig [Edwy] (c. 940–959), king of England [online]. Oxford Dictionary of National Biography, [cit. 2024-07-20]. DOI: 10.1093/ref:odnb/8572. Dostupné online. DOI:10.1093/ref:odnb/9780198614128.001.0001/odnb-9780198614128-e-8572 (po anglicky)
  15. ↑ STENTON, Frank Merry. Anglo-Saxon England. [s.l.] : Clarendon Press, 1971. Google-Books-ID: 0Y65NxJaMtcC. Dostupné online. ISBN 978-0-19-821716-9. S. 364. (po anglicky)
  16. ↑ Edgar [called Edgar Pacificus] (943/4–975), king of England [online]. Oxford Dictionary of National Biography, [cit. 2024-07-22]. DOI: 10.1093/ref:odnb/8463. Dostupné online. DOI:10.1093/ref:odnb/9780198614128.001.0001/odnb-9780198614128-e-8463?docpos=1 (po anglicky)
  17. ↑ HART, Cyril Roy. The Early Charters of Eastern England. [s.l.] : University Press, 1966. Google-Books-ID: IHgLAAAAMAAJ. Dostupné online. S. 231-232. (po anglicky)
  18. ↑ FLEMING, Robin. Kings and Lords in Conquest England. [s.l.] : Cambridge University Press, 1991. Google-Books-ID: qo9fFA5HXuwC. Dostupné online. ISBN 978-0-521-52694-4. S. 31. (po anglicky)
  19. ↑ Eadwig [Edwy] (c. 940–959), king of England [online]. Oxford Dictionary of National Biography, [cit. 2024-07-22]. DOI: 10.1093/ref:odnb/8572. Dostupné online. DOI:10.1093/ref:odnb/9780198614128.001.0001/odnb-9780198614128-e-8572 (po anglicky)
  20. ↑ GRETSCH, Mechthild. The Intellectual Foundations of the English Benedictine Reform. [s.l.] : Cambridge University Press, 1999-03-11. Google-Books-ID: _GZqv6N5K8sC. Dostupné online. ISBN 978-1-139-42539-1. S. 239. (po anglicky)
  21. ↑ JOHN, Eric. Orbis Britanniae and Other Studies. [s.l.] : Leicester University Press, 1966. Google-Books-ID: QiZwswEACAAJ. Dostupné online. S. 159-160. (po anglicky)

Iné projekty

upraviť

Externé odkazy

upraviť

Zdroj

upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Edgar, King of England na anglickej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Edgar_(Anglicko)&oldid=7887704“