Devón
Devón je názov geologickej periódy paleozoika, ktorá trvala približne v období pred 416 až 359 miliónmi rokov.[1] Predchádzala mu perióda silúr a po jeho skončení nasledoval karbón.
| Devón | |||
|---|---|---|---|
| Zaradenie | |||
| Perióda paleozoika | |||
| Časové rozpätie devónu (v miliónoch rokov) | |||
| Začiatok | 416 (± 2,9) | ||
| Koniec | 359,2 (± 2,5) | ||
| Trvanie | 56,8 | ||
| Charakteristika atmosféry devónu (hodnoty veličín sú priemery za celé obdobie trvania) | |||
| Priemerný obsah kyslíka | 15 obj. % (75 % oproti dnešku) | ||
| Priemerná koncentrácia CO2 | 2 200 ppm (8-násobok oproti dnešku) | ||
| Priemerná teplota | 20 °C (6 °C nad dneškom) | ||
| |||
| (nadeón) | eón | éra | perióda |
|---|---|---|---|
| fanerozoikum | kenozoikum | kvartér (štvrtohory) | |
| neogén (mladšie treťohory) | |||
| paleogén (staršie treťohory) | |||
| mezozoikum (druhohory) |
krieda | ||
| jura | |||
| trias | |||
| paleozoikum (prvohory) |
perm | ||
| karbón | |||
| devón | |||
| silúr | |||
| ordovik | |||
| kambrium | |||
| predkambrium | proterozoikum (starohory) |
neopro- terozoikum |
ediakar |
| kryogén | |||
| tón | |||
| mezopro- terozoikum |
sten | ||
| ektas | |||
| kalym | |||
| paleopro- terozoikum |
statér | ||
| orosir | |||
| ryak | |||
| sider | |||
| archaikum (prahory) |
neoarchaikum | ||
| mezoarchaikum | |||
| paleoarchaikum | |||
| eoarchaikum | |||
| hadean | |||
Pomenovanie pochádza z názvu juhoanglického grófstva Devonshire. Devón vymedzili anglickí geológovia Roderick Murchison a Adam Sedgwick v roku 1839.[2]
Členenie
upraviťSpodná hranica je definovaná na základe stratotypu na vrchu Klonk pri českej obci Suchomasty.
| Členenie devónu[3] | ||
|---|---|---|
| Vrchný devón | famen | |
| frasn | ||
| Stredný devón | givet | |
| eifel | ||
| Spodný devón | ems | |
| prag | ||
| lochkov | ||
Geografické a geologické pomery
upraviťPerióda devónu bola tektonicky aktívna. Laurázia a Gondwana sa v tej dobe priblížili blízko seba. Euramerika (alebo tiež Laurussia, či kontinent Old Red) vznikol kolíziou Laurentie a Baltiky. Euramerika sa dostala do oblasti obratníka Kozorožca, kde sa v dôsledku prirodzeného prúdenia vetrov hromadí suchý vzduch, čo má za následok vznik púští. V devónskych púšťach Eurameriky prebiehala intenzívna erózia vysokých kaledónskych pohorí. Odnosom a opätovným usadzovaním týchto zvetralín vznikala formácia pieskovcov Old Red. Ich červené sfarbenie bolo spôsobené oxidáciou železa z vyplaveného hematitu, dej zvlášť typický pre suché a teplé oblasti.
Pri rovníku sa začal formovať zrážkou Eurameriky a Gondwany nový superkontinet Pangea. Zrážku platní sprevádzalo hercýnske vrásnenie (niekedy označované ako varíske). Stláčaním severoamerickej (laurentia) a európskej (baltika) tektonickej platne pokračujúcim kaledónskym vrásnením zo silúru, vznikla severná časť Appalačských vrchov, pohoria na Britských ostrovoch, Grónsku a v Škandinávii. Na západnom pobreží Eurameriky (tzv. laurusie) prebehlo Antlerské vrásnenie. Gondwana na juhu Pangey zostala relatívne nezmenená.
Obrovská Panthalassa pokrývala zvyšok planéty. Morská hladina bola pomerne vysoká a stále bolo zaliatej veľa pevninskej kôry, tieto plytké oblasti boli plné života. V teplých oblastiach sa tu rozvíjali rífové organizmy, najmä koraly. Menšími oceánmi boli Paleotethys, Prototethys, Rheický oceán a Uralský oceán, ktorý sa v karbóne až perme kolíziou Sibíri a Baltiky uzavrel.
Život v devóne
upraviť
Flóra
upraviťV spodnom devóne (pravdepodobne však už aj v silúre) začína proces obsadzovania súše rastlinami. Prvé rastliny žili na pobreží, pričom pravdepodobne ležali na zemi. Vyvinula sa však u nich kutikula, ktorá chránila ich pokožku pred vysušením. Neskôr sa objavili prvé vzpriamené rastliny pripevnené o podklad drobnými výčnelkami zo stonky (rizoidy), zatiaľ však boli bez listov. Typické sú rody Rhynia, Psilophyton, Taeniocrada, Asteroxylon a Zosterophylum.
Vo vrchnom devóne sa flóra rýchlo vyvíja, čo nazývame aj Devónska explózia. Hlavný pokrok bol vznik listov. Rastliny sa postupne oslobodzujú z vodného prostredia a sťahujú hlbšie do vnútrozemia. Vznikajú prvé plavúne (Lycopodiophyta), prasličky (Equisetophyta) a paprade (Polypodiophyta). Okrem nich sa objavil Archaeopteris, prvý predchodca nahosemenných rastlín (Progymnospermopsida) s drevnatou štruktúrou kmeňa. Objavila sa aj nová vývojová vetva zelených rias chary (Charophyta).
Fauna
upraviťPo veľkom vymieraní organizmov, ktoré prebehlo na rozhraní silúru a devónu, nijak výrazné zmeny medzi živočíchmi neprebiehali. Pokračovalo vymieranie graptolitov, vývoj ramenonožcov (Brachiopoda) a hlavonožcov (Cephalopoda). V plytkých teplých moriach sa dobre darilo koralom, posledný rozkvet zastihol aj trilobity. Rozvíjali sa aj prvoky: mrežovce (Radiolaria) aj dierkavce (Feraminifera). Objavili sa lalokoplutvé ryby (Crossopterigii), ktoré boli pravdepodobne predchodcami štvornožcov, ktoré neskôr prenikli na súš. Veľmi významné bolo tiež objavenie sa hmyzu.
Referencie
upraviť- ↑ Cohen, K.M., Finney, S.C., Gibbard, P.L. Fan, J.X., 2013, The ICS International Chronostratigraphic Chart. Episodes, 36, 3, s. 199-204
- ↑ Mišík, M., Chlupáč, I., Cicha, I., 1984, Historická a stratigrafická geológia. SPN, Bratislava, 541 s.
- ↑ Haq, B.U., Van Eysinga, F.W.B, 1998, Geological Time Table. 5th Edition. Esevier Science, Amsterdam
Pozri aj
upraviťIné projekty
upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému devón
Externé odkazy
upraviť| Devón | ||||||
| Spodný devón | Stredný devón | Vrchný devón | ||||
| Lochkov | Prag | Ems | Eifel | Givet | Frasn | Famen |