Blchy (Siphonaptera, syn. Aphaniptera) je rad malého (1-8 mm) druhotne bezkrídleho celosvetovo rozšíreného holometabolného hmyzu. Rody z tohto radu, pokiaľ vôbec majú slovenský názov, sa po slovensky volajú blcha.

Blchy
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Siphonaptera
Latreille, 1825
Synonymá
Aphaniptera
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Tvar tohto hmyzu sa vývojovo úplne prispôsobil jeho ektoparazitickému spôsobu života. Vývojovo majú blchy najbližšie k srpiciam (Mecoptera).

Na svete poznáme asi 1600 druhov bĺch, na Slovensku žije do 100 druhov. Blchy sa živia cudzopasne krvou vtákov a cicavcov. Dĺžka života blchy sa pohybuje od niekoľkých mesiacov po tri roky.

Telo bĺch je z bokov sploštené a vždy úplne bezkrídle, zadné nohy sú skákavé. Na hlave sú silne skrátené tykadlá, sčasti uložené v jamkovitých depresiách ektoskeletu, a malé oči, ktoré môžu niekedy úplne chýbať. Doteraz sa presne nevie, či sú oči bĺch zvyškom pôvodných zložených očí, alebo či ide len o zhluk niekoľkých tzv. jednoduchých očiek (ocelli). Prvá možnosť bude však asi pravdepodobnejšia. Hlava je výrazne hypognátna, ústne orgány sú naspodu hlavy, prispôsobené na bodanie a cicanie, s vyvinutými čeľusťami a nitkovitými hmatadlami.

Na hlave aj inde na tele sú rady tuhých, dozadu smerujúcich bŕv, rodovo aj druhovo špecifické, ktoré uľahčujú blchám pohyb v srsti alebo v perí hostiteľa. Larvy bĺch sú apódne eucefalné, vývin prebieha cez 3 instary. Kukla je pupa adectica libera.

Blchy môžu vďaka špeciálnemu elastickému proteínu (rezilín) vynikajúco skákať, dokážu doskočiť 18 cm do výšky a 33 cm do dĺžky.[1]

Výskyt a druhy

upraviť

Na svete poznáme asi 2 000 druhov bĺch, na Slovensku žije do 100 druhov.

Hojnejšie sú Pulex irritans (blcha ľudská), ktorá sa dnes vyskytuje lokálne v sociálne a hygienicky zanedbanom prostredí), Ctenocephalides canis (blcha psia) a Ceratophyllus gallinae (blcha slepačia).

Najväčšia blcha našej fauny je Hystrichopsylla talpae (blcha krtia). Je dlhá 6 – 7 mm, bez očí. Žije v hniezdach krtov a iných malých zemných cicavcov.

Spôsob života a potrava

upraviť
 
Stopy po saní krvi blchou.

Blchy sa živia krvou hostiteľa, pričom blchy nie sú schopné zmeniť druh hostiteľov, ktorými sú teplokrvné stavovce, t. j. vtáky, alebo cicavce. V závislosti od druhov bĺch môžu byť rozdiely, či preferujú život na tele jedinca, alebo v jeho prostredí (brlohu, hniezde), väčšina z nich trávi svoj život na tele hostiteľov, no nie sú na nich pevnejšie viazané, môžu ich striedať. Zaujímavou vlastnosťou bĺch je ich schopnosť vydržať dlhšie (až rok) bez potravy.

Nároky na kvalitu krvi sú u bĺch minimálne. Chorých jedincov neopúšťajú. Studenú krv nesajú, mŕtveho jedinca opúšťajú v okamihu, kedy sa k nemu priblíži nový vhodný hostiteľ. Blchy sajú výrazne, až o 60 %, väčší objem krvi, ako sú schopné stráviť. Vylúčené nestrávené zvyšky sa stavajú potravou lariev.

Prenášači chorôb

upraviť

Pri cicaní krvi môžu blchy prenášať zárodky nebezpečných chorôb, ako sú mor, škvrnivku, tularémiu a iné. Riziko nákazy je vyššie v trópoch.

Blchy môžu byť medzihostiteľom niektorých druhov pásomníc, môžu dokonca týchto parazitov prenášať. Typickým príkladom je blcha psia (Ctenocephalides canis) a u mačiek parazitujúca blcha Ctenocephalides felis, kedy sa pes a mačka pri zjedení infikovanej blchy nakazia pásomnicou psou (Dipylidium caninum). Iné druhy pásomníc z rodu Hymenolepis sú podobným spôsobom prenášané medzi myšami a potkanmi.

Referencie

upraviť
  1. ROAD, Kenny. Fleas [online]. Columbus, Ohio 43210-1000: Ohio State University Extension Fact Sheet, 1991. Dostupné online.

Iné projekty

upraviť
  •   Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o blcha
  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Blchy
  •   Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Blchy
  •   Wikislovník ponúka heslo Blchy

Externé odkazy

upraviť