Bicí nástroj
Podľa názoru niektorých redaktorov by tento článok mal byť rozdelený do viacerých článkov. Ak s tým nesúhlasíte, vyjadrite sa, prosím, v diskusii k článku.
|
Niektorý z redaktorov požiadal o revíziu tohto článku. Redaktor si napríklad nie je istý, či neobsahuje obsahové chyby alebo je dostatočne zrozumiteľný. Prosím, opravte a zlepšite tento článok. Po úprave článku môžete túto poznámku odstrániť. |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Bicie nástroje alebo bicie hudobné nástroje sú hudobné nástroje, na ktoré sa hrá údermi, trasením, škriabaním alebo trením. Sú pravdepodobne najstarším typom hudobného nástroja. Niektoré bicie nástroje hrajú nielen rytmus, ale aj melódiu a harmóniu.
Delenie
upraviťBicie nástroje sa delia predovšetkým na biciu súpravu a perkusie. Z iného hľadiska sa delia na membránofóny, idiofóny a zvukomalebné nástroje.
Bicia súprava
upraviťNajčastejším príkladom bicích nástrojov je bicia súprava. Tá sa skladá z jednotlivých bubnov.
Bubny a činely
upraviť- kick Drum(kopacý bubon, hovor. „kopák“,( nie „dupák“ , to je druh tanca) „basák“ je najväčší zo súpravy. Má rozmery od 16 až 28 Palec - jednotka dĺžky - 1 palec = 2,54cm. Hrá sa na ňom nohou pomocou pedálu (tzv. „šlapkou“).
- Floor tom' (prechod, hovor. „kotol“) je posledný v z radu prechodových bubnov. V súprave sa môžu použiť taktiež dva. Floor tom je väčšinou položený na zemi alebo upevnený ku stojanu statívu „ride“ činely.
- Snare drum (malý bubon, hovor. „rytmičák“, „džezák“) Spolu s veľkým bubnom sú najčastejšie používané. Princíp malého bubna spočíva v natiahnutej blane hore a dolu (ako i u ostatných bubnov) a na spodnej blane natiahnutým strunníkom.
- Tom-Tom drums (prechody, hovor. „škopky“) – používajú sa na „prechody“ medzi jednotlivými rytmami alebo len na zvukový efekt, ktorý navodzuje rôznu výšku tónu. Najčastejšie sú pripevnené k veľkému bubnu, ale pri drahších nevŕtaných kopákoch (BD) sa upevňujú na samostatný stojan.
- Hi-hat (hovor. „hajtka“, „čarlestonka“) je najpoužívanejšímy činelmi zo súpravy, nakoľko sa skladá z dvoch častí: vrchného a spodného činelu, ktoré sú upevnené na špeciálnom (hov. hajtkovom) stojane. „Hi-Hat“ sa teda dá nohou otvoriť a zatvoriť, a tým sa dá dostať viac zvukov čiže aj nohou ako aj rukou.
- Crash, Ride sú činely. „Crash“ sa používa v skladbách na zvýraznenie zmeny medzi prechodom na začiatok slohy, refrénu, či inej časti skladby. „Ride“ sa používa podobne ako Hi-Hat“,často v rytmoch a slúži väčšinou na metronomické doprevádzanie v sade.
- Efektové činely („Splash“, „China“, „gongy“ atď...) sú ďalšie činely, ktoré je možné do súpravy zaradiť pre ich špecifický zvuk a doplňujúcu “farebnosť” (výšky, hĺbky a dĺžky (sustein), či iných špecifických zvukov chrastenie a pod.), ktoré sú dokonca potrebné pri hre niektorých štýlov napr. latinsko-americké tance ako aj iné.
Pôvod bicích nástrojov sa môže určovať dvojako. Ako sada bicích nástrojov by sa dala datovať k začiatku 20. storočia. Ak si uvedomíme, že k bicím patria aj všetky druhy perkusií, tak sa dajú bicie určiť aj ako úplne prvý hudobný nástroj.
Veľkosti jednotlivých bicích a činelov sa udávajú v palcoch (“). Základná bicia zostava sa skladá z „kopáku“, to je slangový názov pre veľký bubon, anglicky bass drum udávaný v notaciách či podpisoch “BD”. Je to najväčší bubon sady, hrá sa na ňom šľapkou, prostredníctvom nej sa do veľkého bubna beaterom (udernikom) kope a preto kopák. Priemer veľkého bubnu sa pohybuje od 16“ až do 26“ u signatúrovaných modelov, to znamená bubeníkov, ktorí si dajú bicie robiť na mieru, sa tieto veľkosti môžu pohybovať aj okolo vyšších čísel. Na pokojnejšie a tichšie štýly hudby (ako je napríklad džez alebo swing) sa väčšinou využívajú menšie priemery veľkého bubnu do 20“. Na Pop, funky sa využívajú priemery okolo 20“, na rock a metal sa používajú skôr väčšie priemery od 22“, no nie je to pravidlo, na rôzne štýly sa využívajú aj iné priemery. Rozdiel je aj v hĺbke bubna, čím je bubon užší, tým je tupší, a čím je dlhší/hlbší, tým narastá celkový bas bubnu.
Ďalší a pre bubeníkov najpodstatnejší bubon je „rytmičák“, oficiálny názov malý bubon, anglicky snare drum označovaný ako “SD”. Je to základný bubon, na ktorý sa kladie najväčší dôraz. Hrá sa na neho paličkami a má osobitý „rytmičákový stojan.“ Malé bubny sa pohybujú v priemeroch od 10“ do 15“, základná veľkosť je 14“ a hĺbka 5,5“. Malé bubny majú na rezonančnej blane, ktorá je tenšia ako hracia struník, ktorý bubnu dodáva jeho špecifickú zrnitosť, ktorá umožňuje na malý bubon hrať aj vyrbel/vírenie. Poznáme drevené alebo plechové malé bubny, drevené majú gulatejší, zvuk a dlhší tón a plechové majú ostrý zvuk a krátky tón samozrejme v závislosti od použitej blany, paličky a techniky hry. Malé bubny v priemeroch 10“-13“ sú špecifické ostrým vysokým tónom a väčšinou sa používajú ako sekundárne malé bubny, kvôli hudobnej pestrosti bicej sady, v základnej sade ale nie sú potrebné.
Prechody anglicky Tom-tom drums sú ďalšie bubny v sade, v kapele sa využívajú na zvýraznenie zmeny témy alebo len na farebné (rôzne výšky ”náznaku tónu”) spestrenie hudby. Hrá sa na ne paličkami, sú pripevnené špeciálnymi držiakmi ku veľkému bubnu alebo na samostatnom stojane a ich rozmery sa pohybujú od 8“ do 13“. V základnej bicej sade sú jeden alebo dva, ale ich počet je ľubovoľný (pozri Terry Bozzio) Pri mäkších štýloch sa používa jeden alebo dva a pri tvrdších rock, metal sa používajú tri alebo viac, ale nie je to pravidlo.
Ďalší a zároveň posledný bubon je kotol, anglicky Floor tom “FT”, má podobnú úlohu ako prechody, len je väčší. Priemery kotlov sa pohybujú od 14“-18“ a sú hlbšie ako prechody, to dodáva potrebný hlboký tón. Môžu byt pripevnené na činelový stojan, ale väčšinou majú vlastné nožičky.
K bicím neodmysliteľne patria aj činely, medzi základne patria hi-hat slangovo „hajtka.“ Sú to vlastne dva spojené činely, ktoré sa dajú pedálom na stojane stláčať. Na činely sa hrá aj paličkou a ich priemery sa pohybujú od 13“ do 15“ základná veľkosť je 14“. Zatvorená hi-hat má ostrý krátky tón, pri otvorenej hi-hat spodná a vrchná časť o seba naráža a to vytvára dlhý, ale tiež ostrý tón.
Ďalší základný činel je ride. Veľkosť ride činelov sa pohybuje od 20“-26“ a majú svoj osobitý stojan. Činel pozostáva z dvoch základných častí. A to je, klobúčik nachádza sa v strede činela a má „cinkavejší“ tón ako okolie činelu (používa sa najmä v latine a jazze (džeze). Ostatná úderná plocha má svoj dlhý špecifický tón pre ride činely.
Crash/crash-ride je ďalší a posledný názov činelov zo základnej zostavy bicích, ktoré sa využívajú ako prechodové činely. Využívajú sa na zahájenie hrania, ako aj po zmene rytmu, prípadne len menšej obmeny. Veľkosť crash činelov sa pohybuje od 14“ do 16“ a crash-ride činelov od 17“ až 19“
Činely, ktoré do základnej sady nepatria, sa nazývajú efektové činely. Tu patrí napríklad splash. Je to malý činel vo veľkostiach od 6“ po 12“. Má špecifický ostrý krátky tón a väčšinovo je pripojený na stojanových redukciách, a využíva sa vo funky, pope, rocku, džeze... China je ďalší efektový činel, je to vlastne činel obrátený naopak zo zahnutou obrubou. Tento činel sa pohybuje vo veľkostiach od 14“ až po 26“. Má hrubší výrazný pritom zastretý špecifický tón, hodí sa skôr do rockovej a metalovej hudby. Gong je čínsky veľký činel v bicích sadách, je zväčša len okrasou, alebo len málo využívaným činelom sady v našich končinách. V Číne a Japonsku sú neodmysliteľnou hudobnou zložkou pri tradičnej hudbe, náboženských obradoch či divadelných predstavení, či filmovej tvorby (na tie účely sa používa aj u nás). Jeho priemery sa pohybujú okolo 40“.
Súčasťou bicích sú, aj perkusie. Perkusia je vlastne všetko rytmické, čo vydáva rôzne šumy a ruchy a čo priamo nepatrí k bicím nástrojom, ako napríklad hrkálka, kravský zvon, block (drevená či plastová nádoba, ktorá má tupý drevený zvuk), drievka (clave), bongo, kongo, darbuka (turecký nástroj podobný bongu vyrobený z plechu, má špecifický zvuk)...
Zvláštnu kategóriu tvorí Cajon (peruánska perkusia, ktorá imituje zvuk sady bicích nástrojov a to kopák a rytmik).
Špeciálnym bicim nástrojom sú Tympany. Sú to veľké bubny, ktoré ako jediné z bubnov ako bicích nástrojov majú skutočný laditelný tón. Hrá sa na ne plstenými paličkami, a zmenu tónu vykonávame prelaďovanie pedálom ovládaným nohou. Sú rôznych priemerov ako aj tónov, dajú sa vyskladať do súpravy tymianová potrebných na zvládnutie hry prevažne klasickej hudby. Využívajú sa v symfonických ako aj v iných orchestroch.
Čo sa týka bicích nástrojov, je treba určite spomenúť paličky a blany, ktoré majú veľký vplyv na zvuk bicích. Existuje viacero hrúbok a materiálov na paličky, paličky z dubu alebo buk sú lacnejšie, ale aj nekvalitnejšie a ľahšie. Poloprofesionálne a profesionálne paličky sa vyrábajú z hrabu, ktorý dodá dostatočnú pevnosť a váhu paličkám. Paličky sa vyrábajú aj z karbónu, takéto paličky sú veľmi pevné, ale odzrkadlí sa to na nadmernej váhe. Najpoužívanejšímy paličkami sú v dnešnej dobe z orechu (walnut). Dĺžky paličiek nemajú žiadny vplyv na zvuk, ale na techniku hry. Hrúbka a tvar hlavičky už volič na zvuk má. Čím je palička hrubšia, tým má hutnejší a pomyselne širší zvuk. Pričom tenká palička má zvuk úzky a skôr vyšší. Hlavičky paličiek môžu byt plastové alebo drevené, plastové hrajú ostrejšie, ale hlavička sa neobije ako na drevených, ale zvukovo sú kvalitnejšie drevené.
Blany tiež majú nemalú úlohu na zvuku nástroja. Poznáme viacero druhov blán, blany číre, pieskové, dvojvrstvové, olejové. Každý druh blany má svoj osobitý charakter číre blany, dvojvrstvové a olejové sú „učvachtané“, používajú sa skôr na rock alebo metal, pieskové blany sú tupšie, gulatšie, hlbšie a “teplejšie” znejúce a väčšinou sa používajú na pop alebo jazz.
Marimba, xylofón, vibrafón sú melodické nástroje, ktoré sa pripisujú k bicím nástrojom. Podobne ako na bicích nástrojoch sa tón tvorí úderom na “kamene” (vyrobené z dreva). Tieto nástroje majú od štyroch oktáv (cvičný xylofón, vibrafón) až po osem oktáv (marimba). Xylofón alebo marimba sú melodické nástroje, ktoré sa vyžadujú na konzervatóriách od bubeníkov ako obligátny povinný nástroj. Marimba je osemoktávový nástroj s klaviatúrou, ktorý má pod hracími drievkami ozvučnice – sú to rúry, ktoré tónu dávajú jeho špecifickú farbu a hĺbku. Používa sa v orchestroch alebo na sólovú hru. Xylofón je v podstate zmenšenina marimby, má štyri oktávy, buď má aj ozvučnice, alebo môže byť aj bez nich. Používa sa zväčša na cvičenie. Vibrafón sa podobá skôr na xylofón, hrá sa naň tiež udieraním paličiek na “kamene” no tie sú z kovu. Vibrafón má ozvučnice, v ktorých sú klapky, čo sa točia a vytvárajú špecifický vlnitý tón. Tento nástoj sa využíva zväčša v jazze.