Beata Laska

Beata Laska – Kościelecka (* 1515 – † 1576, Košice) bola prvou známou ženou, ktorá navštívila vysokohorské prostredie Vysokých Tatier.

Beata Laska
Rod. meno	Kościelecka
Iné mená	Ostrogska
Narodenie	1515
Úmrtie	1576 Košice, Uhorsko
Národnosť	poľská
Známa vďaka	Prvá známa žena, ktorá navštívila horské prostredie Vysokých Tatier
Biografický portál

Zo života

Pravdepodobne bola dcérou Kataríny Telničanky a Andreja Kościeleckého, kráľovského pokladníka. Katarína Telničanka sa vydala za Andreja Kościeleckého v roku 1515. Niekoľko týždňov po jeho smrti sa narodila Beata.

Tradovalo sa, že bola nemanželským dieťaťom poľského kráľa Žigmunda I. Starého (* 1. január 1467 – † 1. apríl 1548), a jeho najmilšej dvornej dámy Kataríny Telničanky, ktorá pochádzala z Moravy. Beata bola vychovaná na kráľovskom dvore, kde sa spoznala so svojim prvým mužom kniežaťom Iľjom Ostrogotským. Po jeho smrti zdedila veľké majetky. Z manželstva mala dcéru Alžbetu, nazývanú Halška (1539 – ?). Dlhé roky sa súdila o majetok so svojim zaťom Lukášom Gorkom. Počas sporu hľadala protektora, ktorý jej mal pomôcť. Nevedno ako už ako päťdesiatročná sa zoznámila s ani nie 30 ročným bohatým šľachticom Albertom Laskym. Sobáš bol v roku 1564 na Beátinom majetku v Ostrogu. Do Kežmarku prišla 21. mája 1565.

Albert Lasky

Albert Lasky

Otcom Alberta bol Hieronym Lasky (1496 – 1541), ktorý pochádzal z bohatej šľachtickej rodiny. Meno odvodzoval od dedičného rodinného majetku Lask v oblasti Lodže v Poľsku. Hieronym študoval v Taliansku a bol v diplomatických službách v Bavorsku, Francúzsku, Anglicku, Dánsku i v Osmanskej ríši. Na druhej strane Vysokých Tatier Štefan a Imrich Zápoľskí postavili na území Kežmarku hrad. Mesto obkolesovali malé spišské mestečká zálohované poľskému kráľovi v roku 1412. Prvá zmienka o kežmarskom hrade je z roku 1463. Štefanov syn Ján Zápoľský sa po smrti uhorského panovníka Ľudovíta uchádzal o trón spolu s Ferdinandom Habsburským. Obaja sa dali korunovať. Uhorsko sa rozdelilo na dva tábory. Kežmarok sa postavil za Zápoľského a susedná Levoča za Ferdinanda Habsburského. Ján Zápoľský v roku 1527 daroval za odmenu hrad svojmu prívržencovi Fratiškovi Battyánymu. Keď sa Zápoľskému prestalo v boji proti Habsburgovi dariť, Battyány prestúpil na stranu Habsburga. Zápoľský odišiel do poľského Tarnova, kde sa zoznámil s poľským šľachticom Hieronymom Laskym. Ten vstúpil do Zápoľského služieb. Keď sa Zápoľský dozvedel o Battyányho nevere odňal mu kežmarský hrad a 30. septembra 1528 ho daroval Hieronymovi Laskemu. Dostal aj titul spišského župana. Po jeho smrti (zomrel v roku 1541 v tureckom väzení) sa stal dedičom hradu jeho jedenásťročný syn Albert (1536 – 1605). Albert Lasky peniaze, ktoré zdedil, rozmarne pomíňal. Zálohoval niekoľko obcí a s nimi aj hrad Dunajec (Nedecu). Keď dlhy narastali zálohoval Mengusovce a Malý Slavkov. V roku 1571 dal do zálohy kežmarský hrad aj s mestom Jánovi Rueberovi z Picendorfu, kapitánovi Horného Uhorska. Aj Rueber sa zadlžil a hrad, ktorý v roku 1575 vyhorel, za 12 tisíc zlatých založil v roku 1577 Stanislavovi Thurzovi z Betlanoviec. Rueber dlh vyplatil, ale opäť bol v núdzi. V roku 1579 si požičal 42 tisíc zlatých od bohatého trnavského obchodníka Šebastiána Thökölyho. Do zálohu mu dal hrad i Kežmarok a ďalšie majetky. Všetko sa uskutočnilo bez vedomia Alberta Laskeho. Lasky v roku 1583 sa zdržiaval na hrade. Keďže potreboval peniaze pozval alchymistov, aby zlato vyrobili. Neboli úspešní.

Beata Laska v Tatrách

Laskému nepomohli ani tri manželstvá s bohatými ženami, medzi ktorými bola aj Beata. Jeho nová žena bola Vysokými Tatrami nadšená. Vybrala sa do nich sama v spoločnosti kežmarských mešťanov, pravdepodobne pedagógov kežmarskej školy, ktorí často so študentmi navštevovali najmä okolie Doliny Zeleného plesa. V dobovej kežmarskej daňovej knihe je zmienka o tom, že pani Laska našla zaľúbenie v tomto kraji a na Turíce roku Pána 1565 (10. a 11. júna) sprevádzaná mnohými mešťanmi odcestovala do hôr. Nie je známe, kde boli na výlete. Súveký kežmarský register Liber Censuum et aliarum Diarum v rubrike o vojnových škodách a prírodných katastrofách spomína ako smer výletu Snežné hory, v origináli Schneegebirg. V tom čase sa jej konanie považovalo za nemravné. Albert, jej manžel, už dávnejšie rozmýšľal o tom ako získať majetok jeho o 20 rokov staršej manželky. Jej výlet mu prišiel vhod. Pod zámienkou nemravného konania ju uväznil na hrade. O šesť rokov neskôr ju vyslobodil nový majiteľ hradu Rueber. Podľa poľských historikov ju mal prepustiť v roku 1576 jej manžel a povoliť jej odísť do Košíc. Podľa slovenských historikov je to menej pravdepodobné. Po mnohých sporoch medzi šľachticmi, a potom ako zomrel Rueber Lasky, po rozhodnutí panovníka stratil nárok na hrad, ktorý pripadol rodine Šebastiána Thökölyho. Beata Laska zomrela v Košiciach.

Poľskí historici tvrdia, že na výlete boli obaja manželia spolu. Witold Henryk Paryski to dokladá v Tygodniku Podhaĺanskom z 10. mája 1992 citáciou z inej kroniky „Connottatio Chronologica Civ. Kesmark ab Anno 1521 – 1618“ v kežmarskom mestskom archíve: „Anno 1565-to lst Herr Lasky mit seiner Gemahlin nach Kesmark kommen und dann mit ihr auf das Carpatische Gebürg gefahren“ ( roku 1565 pricestoval pán Lasky so svojou manželkou do Kežmarku a spotom s ňou vycestoval na Karpatské hory). Albertov otec Hieronym a neskoršie aj jeho syn boli majiteľmi dolín Bieleho potoka a Zeleného plesa a možno predpokladať, že patril medzi tých, ktorí tieto časti Tatier poznali aj z autopsie. Nemožno teda predpokladať, že Beatu manžel strestal za jej účasť na túre, ale na jej izoláciu mal iné dôvody. Už keď sa neponáhľal s jej sťahovaním do Kežmarku možno predpokladať, že si ju nebral z lásky ale kvôli majetku. Jeho podstatnú časť prehajdákal. Svoji manželku, zlomenú väznením, primäl, aby sa v jeho prospech zriekla rozsiahlych pozemkov a niekoľkých zámkov Kościeleských a Ostrogotských v Poľsku a na Ukrajine. Napokon dal do zálohy aj Kežmarský hrad.