Župkovská vrchovina
Župkovská vrchovina je geomorfologickou časťou Župkovskej brázdy.[1] Leží v jej severnej polovici, severne od mesta Žarnovica v žarnovickom okrese.[2]
| Župkovská vrchovina | |
| geomorfologická časť Župkovskej brázdy | |
 Okolie Horných Hámrov v centrálnej časti
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Banskobystrický |
| Okres | Žarnovica |
| Časť | Župkovskej brázdy |
| Hranice | Vígľaš, Ostrogrúnska kotlina, Nízky Vtáčnik, Žarnovické podolie, Raj, Novobanská kotlina, Vojšín, Veľkopoľská vrchovina |
| Mesto | Žarnovica |
| Rieky | Kľak, Župkovský potok, Píľanský potok, Pokutský potok |
| Súradnice | 48°30′58″S 18°37′52″V / 48,516°S 18,631°V |
| Najvyšší bod | Horný Pajer |
| - výška | 633 m n. m. |
| Najnižší bod | údolie Kľaku |
| - poloha | Žarnovická Huta |
| - výška | cca 250 m n. m. |
   Poloha územia v rámci Slovenska
| |
  Poloha územia v rámci Banskobystrického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Polohopis
upraviťVrchovina zaberá severnú polovicu podcelku Župkovská brázda, v južnej časti pohoria Vtáčnik. Leží severne od Žarnovice, v širšom okolí obcí Horné Hámre, Píla, Župkov a Hrabičov. Územie Župkovskej vrchoviny odvodňujú prítoky Kľaku, medzi nimi Píľanský a Župkovský potok.[2]
Severným smerom pokračuje krajinný celok časťou Vígľaš a Ostrogrúnska kotlina, východne pokračuje podcelok Nízky Vtáčnik a v oblasti Žarnovice susedí Žarnovické podolie, časť Žiarskej kotliny. Južne leží podcelok Raj a Novobanská kotlina (časť Župkovskej brázdy) a západný okraj vymedzuje Vojšín (podcelok Pohronského Inovca) a geomorfologická časť Tribča, Veľkopoľská vrchovina.[1]
Doprava
upraviťCentrálnou časťou vrchoviny vedie údolím Kľaku a Píľanského potoka cesta II/512 (Žarnovica – Oslany), z ktorej odbočujú všetky cesty, obsluhujúce obce a ich osady v tejto oblasti. Laznícke osídlenie regiónu spôsobilo, že obce sú navzájom poprepájané poľnými i lesnými cestami, ktoré s obľubou využívajú cykloturisti.[2]
Turizmus
upraviťTáto časť Vtáčnika patrí medzi menej turisticky navštevované lokality a často slúži ako východisko do okolitých lokalít. Oblasť je vyhľadávaná najmä priaznivcami cyklistiky.
Referencie
upraviť- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-04-12]. Dostupné online.
- ↑ a b c mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-04-12]. Dostupné online.