Mgr. Ľuboš Micheľ (* 16. máj 1968, Stropkov) je bývalý slovenský futbalový rozhodca a bývalý poslanec Národnej rady Slovenskej republiky. Rozhodcovskú kariéru ukončil 23. októbra 2008 kvôli problémom s achilovkami.[1]

Ľuboš Micheľ
svetový futbalový rozhodca, riaditeľ a manažér
Ľuboš Micheľ
Štát pôsob.Prešov, Slovensko
Narodenie16. máj 1968 (56 rokov)
Stropkov
BydliskoPrešov
Odkazy
Webstránkalubosmichel.sk
CommonsSpolupracuj na Commons Ľuboš Micheľ

Pôvodne učiteľ, dnes manažér, sa roku 1994 už ako 25-ročný stal rozhodcom FIFA. Prial mu zánik Česko-Slovenska, Slovensko poslalo vtedy mladých ľudí na medzinárodné zápasy. Kondíciu si udržuje jazdou na bicykli, behá a hrá tenis. Okrem slovenského ovláda ešte anglický, ruský a nemecký jazyk. Býva v Prešove, kde sa presťahoval už ako mladý chlapec.

Po skončení rozhodcovskej kariéry, sa začala tá manažérska. Sedem rokov pôsobil ako riaditeľ medzinárodného oddelenia mnohonásobného ukrajinského futbalového majstra a jedného z najúspešnejších a najpopulárnejších európskych klubov FC Šachtar Doneck. Neskôr pôsobil ako viceprezident a člen predstavenstva, riaditeľ futbalu a futbalový poradca prezidenta významného gréckeho futbalového klubu FC PAOK Solún.

V súčasnosti pôsobí ako obchodný manažér v rôznych oblastiach, a taktiež aj ako predseda predstavenstva 1. FC Tatran Prešov.

Rozhodovanie v dôležitých zápasoch

upraviť

Micheľ debutoval na medzinárodnom poli v novembri 1993 v kvalifikačnom zápase pre MS U-21 San Maríno - Anglicko. V UEFA Champions League viedol Micheľ 2001/2002 tri zápasy, 2002/2003 takisto tri zápasy, 2003/2004 už šesť zápasov a 2004/2005 päť zápasov. Viedol štyri kvalifikačné stretnutia na Majstrovstvá sveta v Nemecku a relegačný zápas Švajčiarsko - Turecko 2:0 dňa 12. novembra 2005 v Berne. Jeho asistenti sú Martin Balko a Roman Slyško. Vrcholom jeho kariéry bolo rozhodovanie vo finále Ligy majstrov 2007/2008, v ktorom Manchester United porazil Chelsea v penaltovom rozstrele. 23. októbra 2008 oznámil nečakane ukončenie kariéry profesionálneho rozhodcu. Podľa svojho vyjadrenia sa rozhodol na základe osobných a zdravotných dôvodov (bola mu operovaná achillova šľacha).[2]

Rozhodovanie na turnajoch

upraviť

Zúčastnil sa na Majstrovstvách Európy U-16 EM 1995, Majstrovstvách sveta U-17 WM v Egypte 1997 a Majstrovstvách Európy U-21 1998 v Rumunsku, kde pískal vo finále. V roku 2002 bol Micheľ na Majstrovstvách sveta v Kórei a Japonsku, kde rozhodoval jeden zápas.

Na Majstrovstvách Európy v Portugalsku viedol dva zápasy v základných skupinách Grécko - Španielsko a Švajčiarsko - Francúzsko. Okrem toho ho UEFA poverila rozhodovaním zápasu štvrťfinále Majstrovstiev Európy Švédsko a Holandsko 0:0 po predĺžení, 4:5 na jedenástky dňa 26. júna 2004.

Na Majstrovstvách sveta v Nemecku v 2006 viedol dva zápasy v základných skupinách Švédsko - Paraguaj 1:0, Portugalsko - Mexiko 2:1, jeden v osemfinále Brazília - Ghana 3:0 a jeden vo štvrťfinále Nemecko - Argentína 1:1 (4:2 po pokutových kopoch).

Štatistika

upraviť
Súťaž zápas ŽK ŽK-ČK ČK
UEFA Cup 2 10 2 0
UEFA Champions League 26 103 3 3
Majstrovstvá sveta vo futbale 2002 1 8 0 0
Kvalifikácia ME 2004 4 16 0 0
Majstrovstvá Európy vo futbale 2004 3 16 0 0
Confederations Cup 2005 3 13 0 0
Kvalifikácia MS 2006 5 28 0 0
Majstrovstvá sveta vo futbale 2006 4 29 2 0
Spolu 48 223 7 3

* Stav jún 2006

Mimo trávnika

upraviť

Ľuboš Micheľ založil občianske združenie Talent na pomoc mladým nádejám slovenského futbalu. Bol zvolený za poslanca NR SR za SDKÚ-DS vo volebnom období 2006-2010. V júli 2008 z klubu SDKÚ-DS odišiel a po Martinovi Kurucovi a Jurajovi Liškovi je v poradí tretím poslancom, ktorý SDKÚ-DS opúšťa. Ako hlavný dôvod svojho odchodu uviedol nedemokratické praktiky v strane vo vzťahu k členom bratislavskej organizácie SDKÚ a odmietnutie hlasovania za ratifikáciu Lisabonskej zmluvy. Je členom výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.

Referencie

upraviť
  1. Micheľ ukončil rozhodcovskú kariéru [online]. Aktuálne.sk, 23. október 2008. Dostupné online.
  2. Rozhodca Micheľ nečakane ukončil kariéru [online]. pravda.sk, 23. október 2008. Dostupné online.

Externé odkazy

upraviť