Čierna Hora
O iných významoch výrazu Čierna Hora pozri Čierna Hora (rozlišovacia stránka).Čierna Hora (čiernohor. Crna Gora/Црна Гора, tal. Montenegro [doslova „čierna hora“] a odtiaľ aj po špa. Montenegro, angl. Montenegro, nem. Montenegro a pod.)[chýba zdroj] je republika v západnej časti Balkánskeho polostrova. Názov Čierna Hora sa prvýkrát objavuje v listine v roku 1435 (catuni Cernagore) a je odvodený od vysokých, ťažko dostupných hôr. Čierna Hora je prímorským štátom ležiacim na pobreží Jadranského mora.
| Čierna Hora | |||||
| |||||
| Národné motto: nie je | |||||
| Štátna hymna: Oj, svijetla majska zoro | |||||
 | |||||
| Miestny názov | |||||
| • dlhý | – | ||||
| • krátky | Црна Гора | ||||
| Hlavné mesto | Podgorica1 42°47′ s.š. 19°28′ v.d. | ||||
| Najväčšie mesto | Podgorica | ||||
| Úradné jazyky | čiernohorčina | ||||
| Regionálne jazyky | srbčina, albánčina, bosniančina a chorvátčina oficiálne používané[1] | ||||
| Demonym | Čiernohorec, Čiernohorka | ||||
| Štátne zriadenie Prezident Predseda vlády |
Republika Jakov Milatović Milojko Spajić | ||||
| Vznik | 3. jún 2006 | ||||
| Susedia |  Chorvátsko Bosna a Hercegovina Srbsko Albánsko Kosovo (sporné)
| ||||
| Rozloha • celková • voda (%) |
14 026 km² (161.) 214 km² (1.5 %) | ||||
| Počet obyvateľov • odhad (2011) • sčítanie (2011) • hustota (2011) |
620 029 625266 53/km² (121.) | ||||
| Index ľudského rozvoja (2011) | 0,771[2] (54.) – vysoký | ||||
| Mena | euro (€)2 (EUR) | ||||
| Časové pásmo • Letný čas |
CET/SEČ (UTC+1) CEST/LSEČ (UTC+2) | ||||
| Medzinárodný kód | ME | ||||
| Medzinárodná poznávacia značka | MNE | ||||
| Internetová doména | .me | ||||
| Smerové telefónne číslo | +382 | ||||
| 1Ústava Čiernej Hory deklaruje Cetinje ako tradičné staré hlavné mesto (prijestonica) Čiernej Hory. 2Prijaté jednostranne, Čierna Hora nie je oficiálnym členom eurozóny. | |||||
Súradnice: 42°46′00″S 19°13′00″V / 42,766667°S 19,216667°V
Čierna Hora vyhlásila nezávislosť 3. júna 2006 na základe referenda uskutočneného 21. mája 2006. V rokoch 1918 – 1992 bola súčasťou Juhoslávie ako Socialistická republika Čierna Hora (1943 – 1992). Súčasťou Juhoslávie zotrvala aj v rokoch 1992 – 2003, ako jediná z bývalých zväzových republík Juhoslávie (okrem Srbska). V rokoch 2003 – 2006 bola súčasťou Srbska a Čiernej Hory. V rokoch 1992 – 2006 vystupovala ako Republika Čierna Hora.
Čierna Hora je klasifikovaná Svetovou bankou ako krajina so strednými príjmami a od 28. júna 2006 je 192. členskou krajinou OSN. Je členom organizácií ako Svetová obchodná organizácia, Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, Rada Európy, Stredoeurópske združenie voľného obchodu a Únia pre Stredomorie. Čierna Hora je členom Severoatlantickej aliancie a oficiálnou kandidátskou krajinou na vstup do EÚ.
Poloha
upraviťRepublika na pobreží Jadranského mora, susedí s Chorvátskom, Bosnou a Hercegovinou, Srbskom, Albánskom a spornou oblasťou Balkánu – Kosovom. Hlavným mestom je Podgorica (do roku 1990 Titograd).
Geografia
upraviťČierna Hora je hornatá krajina posiata krasovými oblasťami. Hoci je jednou z najmenších krajín Európy (s rozlohou 14 026 km²), reliéf je nesmierne rozmanitý. Najvyšší vrch Čiernej Hory Zla Kolata leží na hraniciach s Albánskom a má nadmorskú výšku 2 534 m n. m.. Väčšinu územia tvorí Dinárske pohorie s planinami. Tiež nížiny pri Skadarskom jazere a v údolí rieky Zeta a Tara. Skadarské jazero, ktoré je najväčším jazerom Balkánu leží na hraniciach s Albánskom. Zo Skadarského jazera vyteká rieka Bojana, ktorá tvorí časť čiernohorsko-albánskej hranice.
Administratívne rozdelenie
upraviť
Čierna Hora je rozdelená na 21 obcí (po čiernohorsky opština):
Demografia
upraviťHlavný článok: Demografia Čiernej Hory
Etnická štruktúra
upraviť
Podľa výsledkov najnovšieho sčítania (2011) žije v Čiernej Hore 620 029 obyvateľov. V etnickom zložení nastávajú presuny najmä medzi kategóriou Srbi a Čiernohorci, čo súvisí so vznikom Čiernej Hory ako nezávislého štátu a meniacim sa presvedčením obyvateľstva o etnickej príslušnosti. Čiernohorci v druhom sčítaní po sebe tvoria menej ako polovicu obyvateľstva.
Etnické zloženie podľa sčítania obyvateľstva (2011)[3]:
| Krajina | Počet | % |
|---|---|---|
| Čiernohorci | 278 865 | 44,98 |
| Srbi | 178 110 | 28,73 |
| Bosniaci | 53 605 | 8,65 |
| Albánci | 30 439 | 4,91 |
| Moslimovia | 20 537 | 3,31 |
| Rómovia | 6 251 | 1,01 |
| Chorváti | 6 021 | 0,97 |
| ostatní a nezistené | 46 201 | 7,44 |
| Celkom | 620 029 | 100 |
Jazyková štruktúra
upraviť
Väčšina obyvateľov hovorí po srbsky. Od roku 2004 sa však vykonalo viacero krokov na vytvorenie samostatného jazyka – čiernohorčiny – a podľa Ústavy z roku 2007 je prvým úradným jazykom. Súčasne s ním sa používajú aj srbčina, bosniačtina, gegská albánčina a chorvátčina. Všetky tieto jazyky s výnimkou albánčiny sú vzájomne zrozumiteľné. Podľa sčítania v roku 2011 je poradie jazykov nasledovné[3]:
| Jazyk | Počet | % |
|---|---|---|
| Srbčina | 265 895 | 42,88 |
| Čiernohorčina | 229 251 | 36,97 |
| Bosniačtina | 33 077 | 5,33 |
| Albánčina | 32 671 | 5,27 |
| Srbochorvátčina | 12 559 | 2,03 |
| Rómčina | 5 169 | 0,83 |
| Bosniacky dialekt | 3 662 | 0,59 |
| Chorvátčina | 2 791 | 0,45 |
| ostatné a nezistené | 34 954 | 5,65 |
| Celkom | 620 029 | 100 |
Náboženská štruktúra
upraviť
Väčšina obyvateľov sa hlási k pravosláviu, čo je dôsledok vplyvu Byzantskej ríše na Balkáne. Pravoslávni patria do Srbskej pravoslávnej cirkvi. Významný podiel obyvateľstva tvoria sunnitskí moslimovia (17,7%), žijúci na územiach osídlených Albáncami, Bosniakmi a Moslimami. V Čiernej Hore žije aj malá rímskokatolícka komunita, patria k nej katolícki (3,5 %) Albánci, Chorváti a niektoré ďalšie menšiny (4,6 %). Náboženská príslušnosť podľa sčítania v roku 2011[3]:
| Náboženstvo | Počet | % |
|---|---|---|
| Pravoslávni | 446 858 | 72,07 |
| Islam/moslimovia | 118 477 (99,038 islam, 19 439 moslimovia) |
19,11 (15,97 islam, 3,14 moslimovia) |
| Katolíci | 21 299 | 3,44 |
| Ateisti | 7 667 | 1,24 |
| ostatní a nezistené | 25 728 | 4,14 |
| Celkom | 620 029 | 100 |
- Poznámka: V sčítaní 2011 boli dve oddelené kolonky pre vyznávačov islamu, jedna s názvom „islam“, druhá „moslimovia“. Stojí za povšimnutie, že počet „moslimov“ sa veľmi nelíši od počtu Moslimov podľa národnosti.
Podnebie
upraviťPobrežie Čiernej Hory sa nachádza v subtropickom podnebnom pásme. Má stredomorskú klímu (mediteránnu) so suchými a horúcimi letami, miernou a daždivou zimou. Podnebie je vlhké, lebo hory zachytávajú vzdušné prúdy z mora, ktoré sa tu dvíhajú a tým ochladzujú. V horách čiernohorského vnútrozemia panuje horská klíma.
Flóra
upraviťNa teplom jadranskom pobreží je rozvinutá vždyzelená stredomorská vegetácia, zatiaľ čo vo vysokých vrchoch sa rozvinula vysokohorská, alpínska vegetácia. Horná hranica vždyzelenej vegetácie leží v nadmorskej výške 300 až 400 m n. m. Najviac rozšírený je porast typu macchie, zastúpený vždyzelenými krami a zakrpatenými stromami. Vo výške 300 až 400 m n. m. vždyzelená vegetácia prechádza do pásma krov a riedkych lesov. V minulosti tu rástlo omnoho viac stromov, dnes je na jadranskom pobreží veľa vrchov holých, drevo bolo použité na výstavbu lodí.
Cestovný ruch
upraviť
Od otvorenia hraníc v roku 2002 sa cestovný ruch začína pomaly rozvíjať. Krajina je veľmi obľúbená hlavne slovenskými a českými turistami, ktorí sú „presýtení“ Chorvátskom. Veľká časť zisku teda plynie práve z cestovného ruchu.
Dejiny
upraviťHlavný článok: Dejiny Čiernej Hory
Zaujímavosťou je, že Čierna Hora zostala nezávislou aj po rozšírení Osmanskej ríše na Balkánsky polostrov.
Po referende v roku 1992 vznikla Juhoslovanská zväzová republika. V ňom sa rozhodlo o udržaní zväzku so Srbskom. Napomohli k tomu dva rozhodujúce faktory, Čiernohorci videli horúčkovitý proces bránenia celistvosti Juhoslávie (ktorú Srbi bránili za pomoci armády) a tiež, že v Čiernej Hore žije veľa Srbov. 4. februára 2003 sa krajina Juhoslovanská zväzová republika transformovala na Srbsko a Čiernu Horu. 21. mája 2006 sa však opätovne uskutočnilo referendum. Zúčastnilo sa na ňom 86,3% voličov, z ktorých 55,4 % vyjadrilo súhlas s osamostatnením krajiny. Na základe tohto referenda parlament Čiernej Hory oficiálne vyhlásil nezávislosť 3. júna 2006.
Zaujímavosti
upraviťKrajina dostala prívlastok najekologickejšia krajina sveta. Po vyhlásení nezávislosti prišlo Srbsko o pobrežie Jadranského mora. Národný park Biogradska gora, ktorý sa rozprestiera na 54 km² nedotknutého lesa.
Galéria
upraviť-
Prístav v Budve -
Katedrála sv. Tripuna v Kotore -
Kostol v Perasti
Referencie
upraviť- ↑ Ústava Čiernej Hory. [s.l.] : WIPO, 19. október, 2007. Dostupné online. Jazyk a abeceda Article 13.
- ↑ Human Development Report 2011 [online]. United Nations, 2011, [cit. 2011-11-05]. Dostupné online.
- ↑ a b c Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v Čiernej Hore 2011 [online]. Monstat, [cit. 2011-07-12]. Dostupné online.
- ↑ KERN, Miroslav. Čierna Hora sa oficiálne stala 29. členským štátom NATO [online]. TASR, 2017-06-05, [cit. 2017-06-05]. Dostupné online.
Iné projekty
upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Čierna Hora
Externé odkazy
upraviť- ČiernaHora.sk - Informačný portál o Čiernej Hore (po slovensky)
Zdroj
upraviťTento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Montenegro na anglickej Wikipédii.