Český egyptologický ústav

Český egyptologický ústav (ČEgÚ) je ústav, ktorý sa venuje vedeckej a pedagogickej činnosti v oblasti egyptológie. Je súčasťou Filozofickej fakulty Karlovej univerzity v Prahe. Spracováva, uverejňuje a popularizuje výsledky vlastného výskumu archeologických lokalít v Egypte.

Založenie

Vznikol pod názvom Československý egyptologický ústav FF UK v roku 1958 a o rok neskôr bolo založené pracovisko v Káhire. Od jeho založenia až do svojho úmrtia roku 1971 ho viedol Zbyněk Žába, ktorý bol žiakom Františka Lexu, zakladateľa česko-slovenskej a českej egyptológie na Karlovej univerzite v Prahe.

Podnetom k založeniu Ústavu bola akcia UNESCO na mieste dnešnej Aswánskej priehrady. V jej súvislosti Ústav vykonával záchranný výskum núbijských pamiatok na dvoch úsekoch nílskeho údolia.

Výskum

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam expedícií Českého egyptologického ústavu

1958 – 1960

V tomto období Ústav vykonával záchranný výskum pamiatok, ktoré boli ohrozené stúpajúcou hladinou dokončovanej Aswánskej priehrady. ČEgÚ získal koncesie na dva úseky nílskeho údolia. Oba mali dĺžku približne 50 kilometrov a boli nazvané Severná a Južná koncesia. Severná koncesia začínala pri Naga el-Birbe blízko Kaláby a končila pri Gerf Huseinu. Južná koncesia siahala od Naga el-Dómu po Naga Abú Šanak.

V týchto lokalitách Ústav dokumentoval skalné kresby a nápisy kultúr starovekej Núbie, od skorého dynastického po rímske obdobie. Okrem toho archeologicky preskúmal pohrebisko kamenných mohýl Wádí Qitna a Kalábša z neskorého rímskeho až byzantského obdobia. Znovu objavil rímsky Južný chrám v Táfe, ktorý sa stratil v 19. storočí pod nánosmi nílskeho bahna a preskúmal rímsku pevnosť v Kertásí, ktorá bola súčasťou rímskeho opevnenia v Núbii.

1960 – 1974

V tomto období Ústav vykonával v Abúsíre výskum mastaby vezíra Ptahšepsesa. Ptahšepses žil v období 5. dynastie a vzal si za manželku dcéru faraóna Niuserreho. Jeho hrobka patrí medzi najväčšie zachované nekráľovské pohrebné stavby a jej architektúra obsahuje niektoré prvky, ktoré sa používali len pri kráľovských pyramídových komplexoch, napr. otvorený dvor, miestnosť slnečnej bárky a sedlová strecha v pohrebnej komore.

1976 – súčasnosť

Od roku 1976 Ústav vykonáva výskum na pyramídovom poli pri Abúsíre, blízko bývalého staroegyptského hlavného mesta Mennoferu. Získaná koncesia je rozdelená na Východný, Centrálny a Západný sektor.

V Abúsíre sú realizované tri dlhodobé výskumné projekty. Prvým je výskum pyramídových komplexov, ktoré sa nachádzajú v Centrálnej časti. Tu Ústav odkryl pyramídový komplex kráľovnej Chentkaus II., ktorá po predčasnej smrti manžela faraóna Neferirkareho vládla ako regentka miesto svojho syna Raneferefa. V zádušnom chráme sa našli pozostatky chrámových archívov (označovaných ako Abúsírsky archív I, II a III), ktoré obsahujú dokumenty predovšetkým hospodárskeho a administratívneho charakteru, a informácie o abúsírskych stavbách, ktoré zatiaľ neboli objavené.

V 80.rokoch sa výskum sústredil na pyramídový komplex faraóna Raneferefa a na dosiaľ anonymné objekty s označením Lepsius XXIV a XXV. V Raneferefovom chráme sa našli dokumenty s administratívnymi textami z obdobia jeho fungovania, kráľovské sochy, drevené skulptúry zajatcov, otlačky pečatí a hmotný inventár chrámu. Výskum jeho pyramídy a pohrebnej komory, ktorý poskytol informácie o stavbe tejto pyramídy, bol ukončený v roku 1998. V roku 1995 bol dokončený výskum pyramídy označovanej ako Lepsius XXIV.

Druhým dlhodobým projektom je výskum súkromných pohrebísk úradníkov a kňazov z obdobia Starej ríše. Prvé skúmané pohrebisko sa nachádzalo vo Východnom sektore a patrilo členom kráľovskej rodiny faraóna Džedkareho (Džedkare Isesi) z konca 5. dynastie. Ústav skúmal mastabu princeznej Chekeretnebti, Džedkareho dcéry, mastabu princa Neserkasuhora, pisára Idua a jeho manželky Chenut, a mastabu správcu kráľovského paláca Mernefua. Neskôr bola nájdená hrobka pani Nebtiemneferes, princeznej Hedžetnebu a bezmenná mastaba „L“.

Na začiatku 90. rokov bolo v oblasti Južného Abúsíru objavené ďalšie pohrebisko zo 4. až 6. dynastie. Najvýznamnejšími nálezmi sú hrobka veľmoža Iteja, ktorý bol správcom kráľovských sýpok na začiatku 4. dynastie, pisára zo začiatku 5. dynastie Kaapera a vezíra Kara s rodinou zo 6. dynastie. Nájdené bolo aj pohrebisko kňazov zo začiatku 6. dynastie, ktoré sa nachádzalo v okolí Fetektiho hrobky.

Tretím dlhodobým projektom je výskum sajsko-perzského pohrebiska v Západnom sektore. Ústav objavil najmenej šesť šachtových hrobov. Prvou skúmanou hrobkou bol hrob generála Udžahorresneta, ktorý svojou zradou umožnil Peržanom v roku 525 pred Kr. dobiť Egypt. Ďalšou významnou činnosťou bol výskum hrobky kňaza menom Lufaa z 5. storočia pred Kr. Podarilo sa objaviť nepoškodenú pohrebnú komoru ozdobenú Textami pyramíd, Textami rakiev, textami Knihy mŕtvych a textami Knihy dňa a noci. V roku 1998 boli vyzdvihnuté Lufaaove neporušené telesné pozostatky.

Ďalšie práce

Ústav vykonáva okrem archeologického výskumu aj stavebné rekonštrukcie objavených pamiatok. Zrekonštruoval 10 metrov vysoké priečelie Ptahšepsesovej mastaby a nad pohrebnou komorou Lufaa vybudoval železobetónovú ochrannú konštrukciu.

Vedúci Ústavu

1958 – 1960: František Lexa
1960 – 1971: Zbyněk Žába
1971 – 1974: František Váhala
1975 – 2000: Miroslav Verner (od roku 1981 riaditeľ)
2000 – 2005: Břetislav Vachala
2006 – 2012: Ladislav Bareš
od 2013: Miroslav Bárta

Referencie

Výskumné a vedecko-pedagogické pracoviská ČR, SR: Český egyptologický ústav FF UK Archivované 2008-09-24 na Wayback Machine, dost. 2009-07-12
Krejčí, Jaromír (2002), Česká egyptologie v letech 1958–2000, http://egypt.cuni.cz/historie.htm, dost. 2009-07-12
Stránky Českého egyptologického ústavu FF UK, dost. 2009-07-12

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Český egyptologický ústav na českej Wikipédii.

Pozri aj

Publikácie o výskume

Žába, Zbyněk (1974), The Rock Inscriptions of Lower Nubia, Czechoslovak Concession, Praha: Univerzita Karlova, Československý egyptologický ústav – o skalných nápisoch v Núbii
Verner, Miroslav (1973), „Some Nubian Petroglyphs on Czech Concessions“, Acta Universitatis Carolinae, Philologia Monographia, XLV 73, Praha: Univerzita Karlova, Československý egyptologický ústav – o skalnom umení v Núbii
Žába, Zbyněk; Verner, Miroslav (1976), Preliminary Report on Czechoslovak Excavations in Mastaba of Ptahshepses at Abusir, Praha: Univerzita Karlova, Československý egyptologický ústav – o výskume Ptahšepsesovej mastaby
Charvát, P. (1981), The Mastaba of Ptahshepses. The Pottery (Czechoslovak Excavations at Abusir), Praha: Univerzita Karlova – o nálezoch keramiky v Ptahšepsesovej mastabe
Strouhal, E. (1984), Wadi Qitna and Kalabsha South 1: The Archaeology, Praha: Univerzita Karlova, Český egyptologický ústav – o výskume vo Wádí Quitna a v okolí Kalábša
Verner, Miroslav (1990), Unearthing Ancient Egypt (Objevování starého Egypta) 1958-1988, Praha: Univerzita Karlova, Český egyptologický ústav – o výskume Československého egyptologického ústavu v rokoch 1958 až 1988
Verner, Miroslav (1982), Abusir I. The Mastaba of Ptahshepses: Reliefs, I. & II., Praha: Univerzita Karlova – o reliéfoch, ktoré sa nachádzejú v Ptahšepsesovej mastabe
Vachala, Břetislav (1989), 77 zajímavostí ze starého Egypta, Praha, str. 100 – 126 – o výskume vo východnej časti Abúsíru
Verner, Miroslav (1992), Abusir II. Baugraffiti der Ptahschepses Mastaba, Praha: Univerzita Karlova, Český egyptologický ústav – o stavebných graffitách nachádzajúcich sa v Ptahšepsesovej mastabe
Verner, Miroslav (1995), Abusir III. The Pyramid Complex of Khentkaus, Praha: Univerzita Karlova, Academia – monografia o pohrebnom komplexe kráľovnej Chentkaus II.
Verner, Miroslav (1994), Ztracené pyramidy, zapomenutí faraoni. Abúsír, Praha: Academia, str. 243, ISBN 8020005072 – zhrnutie činnosti ústavu na pyramídovom poli v Abúsíre do polovice 90. rokov
Bareš, Ladislav (1999), Abusir IV. The Shaft Tomb of Udjahorresnet, Praha: Univerzita Karlova, Karolinum – o výskume Udžahorresnetovho šachtového hrobu
Verner, Miroslav; Callender, Vivienne G. (2002), Abusir VI. Djedkare’s Family Cemetery, Praha: Univerzita Karlova, Český egyptologický ústav – o výskume pohrebného komplexu faraóna Džedkareho a jeho rodiny
Verner, Miroslav (2006), Abusir IX: The Pyramid Complex of Raneferef, I: The Archaeology, Praha: Český egyptologický ústav – o výskume pyramídového komplexu faraóna Raneferefa
Verner, Miroslav; Bareš, Ladislav; Vachala, Břetislav (1997), Ilustrovaná encyklopedie starého Egypta, Praha: Karolinum, str. 487, ISBN 8071844462 – o činnosti ústavu na pyramídovom poli v Abúsíru
Verner, Miroslav (2008), Objevování starého Egypta, Praha: Paseka, ISBN 9788071858966 – o výskume Československého a Českého egyptologického ústavu v rokoch 1958 až 2008