Barbora Hohenzollernská: Rozdiel medzi revíziami

Narodila sa na hrade Ansbach, rodovom sídle [[Hohenzollernovci|Hohenzollernovcov]]. Ako mladé dievča získala pomerne slušné vzdelanie v miestnom augustiniánskom kláštore. V roku [[1476]] na ňu padla voľba ako budúcu manželku českého kráľa. Napriek svojmu mladému veku malo to byť už jej druhé manželstvo. V tomto roku sa totiž stala vdovou, keď ju predtým (v r. 1472), ako osemročné dievča vydali za hlohovského vojvodu [[Henrich XI. (Sliezsko)|Henricha XI.]] Manželstvo malo priniesť rodové spojenectvo Hohenzollernovcov a [[Piastovci|Piastovcov]] a území [[Brandenbursko|Brandenburska]] a [[Sliezsko|Sliezska]]. Manželstvo tak sledovalo výsostne politický cieľ. Je predpoklad, že Barbora neopustila Ansbach a so svojím manželom sa nikdy nestretla.

Po nezdare prvého zväzku mal jej otec veľký záujem na sobáši z českým kráľom. Barbora rovnako prejavila o českého panovníka záujem a keď so sobášom súhlasila i česká stavovská obec, bola v Prahe 12. 9. [[1476]] podpísaná svadobná zmluva. Koncom jesene 1476 sa sobáš v zastúpení a na diaľku i uskutočnil.

Skutočnému naplneniu manželstva však zabránilo niekoľko okolností, ktoré dnes vyvolávajú počudovanie. I na tomto zväzku sa plne ukázalo, že sobáš je v prvom rade politická záležitosť vedúca k naplneniu dynastických a územných záujmov. Problematickým sa v súvislosti s manželstvom českého kráľa javilo územie [[Hlohovské kniežatstvo|hlohovského kniežatstva]], ktoré malo ako Barborino dedičstvo po zosnulom prvom manželovi pripadnúť venom Vladislavovi. Proti tomu rozhodne vystúpil uhorský a český kráľ [[Matej Korvín]]. Z titulu českého kráľa si robil územné nároky na sliezske kniežatstvá. Hlohovsko považoval za svoje léno a rozhodne odmietal možnosť, aby sa toto kniežatstvo dostalo ako veno jagelonskémujagelovskému ženíchovi.

Po rokoch nekonečného očakávaného, no neuskutočneného stretnutia mladomanželov pápež [[Alexander VI.]] vyhlásil v roku [[1500]] (3. apríla) tento zväzok za neplatný a zrušil ho. Barbora, ktorá sa od roku 1476 titulovala ako česká kráľovná, no na územie Českého kráľovstva nikdy nevstúpila, sa tak, rovnako ako v prvom zväzku, s manželom ani nestretla. Zostávajúci zbytokzvyšok života prežila Barbora v manželstve s málo známym falckým šľachticom.

Po svojej smrti bola Barbora pochovaná v kostole v rodnom meste, v kaplnke bratstva Zlatej labute, rytierskéhorytierskeho rádu založeného jej otcom. Dodnes ju tam pripomína oltárny[[oltár]]ny obraz s jej podobizňou.

== ZdrojLiteratúra ==