Ae ba nösi

Sifabö'ö ba gotalua wamulö'ö "Mareko"

Moroi ba Wikipedia
Konten dihapus Konten ditambahkan
proof reading
Tidak ada ringkasan suntingan
Tag: suntingan sumber
Khoi-khoi 25 Khoi-khoi 25
|prayer_attrib=
|prayer_attrib=
|death_place = [[Aleksandria]], [[Mesir]] (barö wamatörö Roma me luo da'ö)
|death_place = [[Aleksandria]], [[Mesir]] (barö wamatörö Roma me luo da'ö)
| major_works = [[Turia Somuso Dödö Nisura Mareko]] (nifobahulu khö Mareko)
| major_works = [[Turia Somuso Dödö Nisura Mareko]] (niböbögö khö Mareko)
}}
}}



Famulö'ö molo'ö 11 Agustus 2023 18.08


Mareko
Gambara Santo Mareko ba zandrela gereja paroki SS Mary and Lambert, Stonham Aspal, Suffolk, Inggris
Sanura Injil, Martir
Tumbua.t. 12
Sirene (iada negara Libya) molo'ö tradisi Koptik[1]
Matea.t. 68 (56 fakhe)
Aleksandria, Mesir (barö wamatörö Roma me luo da'ö)
Tefolakhömi baFefu gereja ndra niha Keriso samolakhömi niha ni'amoni'ö
Nahia lafosumange iaBasilika Santo Marco (Venesia, Italia)
Katedral Santo Markus (Aleksandria, Mesir)
Owasa khönia
  • 25 April (Agama Katolik ba Ortodoks Timur (kalender Julian))
  • 30 Parmouti (Ortodoks Timur) ma 8 Mei (Ortodoks Koptik ba Ortodoks Timur molo'ö kalender Gregorian)
Nilumö'öniaPengacara, Venesia,[2] Mesir, Koptik,[3] Mainar, Podgorica[4]
SinuraniaTuria Somuso Dödö Nisura Mareko (niböbögö khö Mareko)

Mareko, li Latin Marcus, li Yunani Μᾶρκος ma itaria göi latötöi ia Mareko Yohane[5] ma Santo Mareko, no samösa niha sanura Injil Mareko molo'ö tradisi. Molo'ö wangosili ndra ere Zura Ni'amoni'ö modern sanura Zura Mareko no samösa bö'ö si lö ta'ila töi.[6][7][8][9] Molo'ö tradisi Gereja, ifasindro Gereja Episkopal Aleksandria Mareko, si tobali sambua moroi ba zi lima nahia ndra niha Keriso nifotöi patriarkat ba agama Niha Keriso. Te'owasaini ia ba zi 25 April ba simbolnia harimo.[10]

Haniha ia

Singo so'afi no simbol Mareko Sanura Injil ma asese laŵa'ö ia Singo Santo Mareko. Nisura ba gambara andre: PAX TIBI MARCE EVANGELISTA MEVS ("Fa'ahono-dödö khöu, Mareko, sanura turia somuso dödö khögu"). Singo simane andre no göi simbol Venesia (oroma bakha ba gambara andrö)

Molo'ö William Lane (1974), so "tradisi si lö mamalö" sanguma'ö wa Mareko Yohane no Mareko samösa,[11] ba wa Mareko Yohane no talifusö ba ngai khö Baranaba.[12] Ba hiza bakha ba zura On the Seventy Apostles ifabö'öni Hipolitus moroi ba Roma zi datölu niha: Mareko sanura Injil (TimII 4:11), Mareko Yohane (HalZin 12:12,25; 13:5,13; 15:37) ba Mareko talifusö khö Baranaba (Kol 4:10; Fil 1:24).[13] Molo'ö Hipolitus, fefu ira si datölu andre tefaböbö ba zi "70 nifahaö" nifatenge Yesu ba wamazaewe turia somuso dödö (Luk 10:1) ba Yudaia.

Fa'a'iraono

Lö turia sanandrösa ba wa'a'iraononia ma zui sanandrösa ba zekolania. Hawai ni'ilada moroi ba nidunö-dunö Halöŵö Zinenge wa to'ölö owulo ndra niha samati solohi khö Yesu ba nomo ninania. Töi ninania andrö Maria. Ba gangowuloa ero migu andrö lafalua wanörötödö wemanga safuria awö we'amöi tou Geheha Ni'amoni'ö yaŵa ndra nihafaö.[5]

Karier

  • Fao ia awö Waulo ba Baranaba[14]
  • Me möi Wetero ba Roma fao awönia Mareko si tobali göi sangali (li Indonesia penerjemah)[15]. Furi ö la'andrö khönia ira niha Keriso ba Roma ba wanura ngawalö huhuo sebua nibe'e Wetero, si tobali dania dane-dane Zura Mareko.[16] Bakha ba zurania itötöi Mareko Fetero "onogu".[17]
  • Molo'ö tradisi Gereja Ortodoks Koptik Mareko tobali uskup si föföna sibai ba Aleksandria (latötöi ia göi Paus Markus I moroi ba Aleksandria) ba latörötödö ia tobali samazaewe fa'anihakeriso ba Afrika.[18]. Molo'ö tradisi Koptik mate ia nibunu börö wamatinia (li Indonesia martir) me ndröfi 68.[19]

Tendroma gera-era

Na lafaedogö injil nisura Mareko faoma injil Matai'o, oroma wa ambö oya i'oguna'ö ngawua ayati moroi ba Gamabu'ulali Siföföna Mareko. Börö da'ö tola taŵa'ö wa isura Injilnia andre khöra ya'ira niha Keriso si tenga niha Yahudi. Baero da'ö na tahaogö tabaso ia oroma khöda wa so lima döi si no tobali tuho wangera-ngerania: Injil, ono Lowalangi, ono Niha, amatöröŵa Lowalangi ba Mesia/Keriso. Faigi zanandrösa ba da'ö ba Zura Mareko.

Ondröita

Injil nisura Mareko no fondrege adogo-dogo moroi ba Injil tanö bö'ö. Heŵa'e simanö ya'ia andre zura sabölö oföna tesura moroi ba Injil bö'ö andrö, irege la'oguna'ö Mareko andre ya'ira sanura Injil tanö bö'ö tobali dane-danera ba wanura Injil khöra.

Fa'auri

Lö hadöi.

Töi nibe'e

Lö hadöi.

Publikasi

Onönöta

  • La'owasaini wanörötödö Mareko bakha ba liturgi Gereja ero 25 April.
  • Bakha ba ngawalö zura ndra niha Keriso asese göi tegambaraini (li Indonesia simbol) Mareko faoma singo.

Basoŵa

Khai-khai baero

Lö hadöi

Umbu

  1. "St. Mark The Apostle, Evangelist". Coptic Orthodox Church Network. Mufaigi me November 21, 2012. 
  2. Walsh, p. 21.
  3. Lewis, Agnes Smith (2008). Through Cyprus. University of Michigan Press. hlm. 65. ISBN 9780884022848. St. Mark is the patron saint of the Copts. 
  4. https://borba.me/markovdan-slava-podgorice/
  5. 5,0 5,1 HalZin 12:1-17
  6. E. P. Sanders (30 November 1995). The Historical Figure of Jesus. Penguin Books Limited. hlm. 103. ISBN 978-0-14-192822-7. We do not know who wrote the gospels. They presently have headings: ‘according to Matthew’, ‘according to Mark’, ‘according to Luke’ and ‘according to John’. The Matthew and John who are meant were two of the original disciples of Jesus. Mark was a follower of Paul, and possibly also of Peter; Luke was one of Paul's converts.5 These men – Matthew, Mark, Luke and John – really lived, but we do not know that they wrote gospels. Present evidence indicates that the gospels remained untitled until the second half of the second century. 
  7. Ehrman, Bart D. (2005). Lost Christianities: The Battles for Scripture and the Faiths We Never Knew. Oxford University Press. hlm. 235. ISBN 978-0-19-518249-1. 
  8. Nickle, Keith Fullerton (January 1, 2001). The Synoptic Gospels: An Introduction. Westminster John Knox Press. hlm. 43. ISBN 978-0-664-22349-6. 
  9. Ehrman, Bart D. (November 1, 2004). Truth and Fiction in The Da Vinci Code : A Historian Reveals What We Really Know about Jesus, Mary Magdalene, and Constantine. Oxford University Press, USA. hlm. 110. ISBN 978-0-19-534616-9. 
  10. Senior, Donald P. (1998), "Mark", bakha Ferguson, Everett, Encyclopedia of Early Christianity (edisi ke-2nd), New York and London: Garland Publishing, Inc., hlm. 720, ISBN 0-8153-3319-6 
  11. Lane, William L. (1974). "The Author of the Gospel". The Gospel According to Mark. New International Commentary on the New Testament. Grand Rapids: Eerdmans. hlm. 21–3. ISBN 978-0-8028-2502-5. 
  12. Mark: Images of an Apostolic Interpreter, nga'örö 55 mbuku C. Clifton Black – 2001 –"... infrequent occurrence in the Septuagint (Num 36:11; Tob 7:2) to its presence in Josephus (JW 1.662; Ant 1.290, 15.250) and Philo (On the Embassy to Gaius 67), anepsios consistently carries the connotation of "cousin," though ..."
  13. Hippolytus. "The same Hippolytus on the Seventy Apostles". Ante-Nicene Fathers. 
  14. HalZin 12:25; 13:3-6
  15. Eusebius, Eccl, Hist. 2.14.6
  16. Eusebius, Eccl. Hist. 15-16
  17. Fetero I 5:13
  18. Bunson, Matthew; Bunson, Margaret; Bunson, Stephen (1998), Our Sunday Visitor's Encyclopedia of Saints, Huntington, Indiana: Our Sunday Visitor Publishing Division, hlm. 401, ISBN 0-87973-588-0 
  19. "St. Mark The Apostle". Copticchurch.net. Mufaigi me 2010-02-17.