Denník N Podcasty

Tentoraz sa s rabínom Mišom Kapustinom venujeme modlitbe s krásnou melódiou, ktorej čas prichádza s najvýznamnejším sviatkom Jom Kipur.

Čo má spoločné torta Pavlovka s touto známou baletkou? Spoločné nemajú nič. Torta je po baletke pomenovaná, lebo tvorcovi torty jej biely sneh pripomínal bielu baletkinu sukňu a preto jej dal tento názov. Čo má spoločné Nadácia Milana Šimečku s politikom Michalom Šimečkom, stranou Progresívne Slovensko, či žurnalistom Milanom Martinom Šimečkom? Rovnako ako v prípade torty, spoločný je názov - Nadácia svojim menom odkazuje na predka súčasných Šimečkovcov - disidenta a filozofa Milana Šimečku, ktorý predčasne zomrel v roku 1990. Čomu sa táto Nadácia venuje a kto to platí sa dozviete v tomto ❤️DÁSATO. Pustite si dávku inšpirácie a dobrých správ a nezabúdajte, že ❤️DÁSATO

V novej epizóde V ženskom rode sa s mojimi dvomi výnimočnými hostkami - slovenskou skladateľkou Ľubicou Čekovskou a českou dramaturgičkou Viktóriou Knotkovou – ponárame do diela Virginie Woolfovej, jedinečnej britskej autorky, ktorá vo svojich textoch neustále posúvala hranice literatúry aj spoločenských noriem. Jej román Orlando patrí medzi najodvážnejšie a najexperimentálnejšie diela svojej doby. Príbeh šľachtica, ktorý sa cez storočia premení z muža na ženu, nie je len fascinujúcim putovaním dejinami, ale aj hlbokým skúmaním otázok identity, pohlavia a vnútornej slobody. Woolfová svojím dielom vyzýva čitateľky a čitateľov, aby prehodnotil tradičné vnímanie času, spoločenských rolí a sebauvedomenia.
Čekovská a Knotková pretavili Woolfovej vizionárske myšlienky do operného sveta a na objednávku Národního divadla Brno spoločne stvorili operu Here I am, Orlando. V rozhovore opisujú tvorivý proces, akým sa Woolfovej literárny materiál premieňal na ich spoločnú hudobnú a scénickú poéziu, ktorá skúma hranice pohlavia, lásky a umenia. Zároveň sa dotkneme toho, ako umenie a tvorivosť dokážu rozširovať naše chápanie sveta, ako aj nás samých.

Juraj Hipš je človek, ktorý je synonymom DÁSATO premýšľania. Pustil sa so svojim tímom do na prvý pohľad nemožnej úlohy. Neziskovka, ktorú roky vedie - Živica (v spolupráci s druhou neziskovkou Teach for Slovakia) si prevzala od mesta Zvolen zadĺženú, problémovú, tzv. "cigánsku" školu a už druhý rok sa snažia zmeniť spôsob ako u nás (ne)funguje vzdelávanie. Juraj a jeho tím veria, že vzdelanie a spolupráca dokážu dlhodobo meniť veci k lepšiemu, na rozdiel od paušálnej segregácie a vylúčenia. Chcú priniesť aj deťom, ktoré žijú v stredovekých podmienkach chudoby a vylúčenia, podmienky vyučovania hodné súčasnosti.   Po vypočutí sa dozviete ako DÁSATO - meniť stredoveké podmienky života Rómov, alebo či DÁSATO - meniť stredoveké názory v hlavách majority. Prajem príjemné sledovanie a nezabúdajte, že ❤️DÁSATO.

S rabínom Mišom Kapustinom sa rozprávame o paradoxoch modlitby smútiacich. 
 

Pri teplotách nad 30 °C rastliny trpia a okrem iného spomaľujú aj tvorbu plodov. To môže byť pre nás problém, keďže práve tie nám často končia na tanieroch a v pohároch.
„Celá naša flóra sa vyvíjala v mierne odlišných podmienkach, než sú tie dnešné,“ hovorí botanik a riaditeľ Centra biológie rastlín a biodiverzity SAV Jaromír Kučera. Dodáva, že dnes trvá „leto“ približne o dva mesiace dlhšie než pred sto rokmi, aj preto sa napríklad stihne narodiť viac generácií škodcov.
Klimatické modely pritom ukazujú, že teplota bude naďalej stúpať a rastlinné spoločenstvá sa budú aj bez nôh relatívne rýchlo posúvať smerom k pólom. Podľa botanika by do konca storočia mala byť klíma na Slovensku podobná tej, aká je dnes v Severnom Macedónsku.

"Keď sa pred dvadsiatimi rokmi pýtali ľudí vo veku dvadsať rokov čoho sa najviac boja, ich odpoveď bola nezamestnanosť. Keď rovnakú otázku položili dnešným dvadsiatnikom, tí odpovedali, že ich najväčšou obavou je klimatická kríza a s ňou spojené katastrofy ako napríklad nedostatok pitnej vody," hovorí v rozhovore spoluzakladateľka spoločnosti Allheads Laura Blažeková. Podľa nej práve v tom vidno najväčší posun v tom, o čom dnešná generácia - takzvaná GEN Z - najviac premýšľa. "Už to nie je iba „o mne“, pretože veci, ktoré sa týkajú mňa samej viem do istej miery ovplyvniť," konštatuje, "témou sú veci komunitného a spoločenského typu, ktoré majú pre mladého človeka vyššiu hodnotu, no sú "mimo neho" a nevie ich ovplyvniť."  V rozhovore sa venujeme aj tomu, ako sa dá vo firmách zlepšovať a zefektívňovať fungovanie multigeneračných tímov, kde je generácia Z konfrontovaná s očakávaniami starších generácií a nie vždy si navzájom rozumejú.

O židovskej Kremnici sme sa na slávnom a veselom festivale rozprávali s miestnym historikom Danielom Haas Kianičkom a novinárkou Kvetou Fajčíkovou. A herec Ady Hajdu vylepšoval náladu v publiku židovskými vtipmi.
 
 

V tejto časti série o židovských modlitbách sa rozprávame o jednej z najstarších a najobľúbenejších, ktorá sa modlí trikrát denne na konci každej bohoslužby. Aleinu má mnoho verzií a v tej liberálnej jedna veta chýba, rabín Miša Kapustin vysvetľuje, prečo to tak je.