eNkonomika podcastOdoberať

Krypto je typická mánia, aká sa vyskytne dva- až trikrát za storočie, hovorí ekonóm SAV Vladimír Baláž. „Nech tam dajú povedzme tisíc eur, aby videli aj výnos, keď príde, ale aby ich bolela aj strata,“ odkazuje mladým.

Pol roka pred krachom bubliny som skoro všetko investoval. Bol som nešťastný, ale bola to dobrá škola, hovorí ekonóm SAV Vladimír Baláž. Mladých by neodrádzal ani od „krypta“. Radí im začať investovať s menšími čiastkami, aby okúsili, aké je to zarobiť peniaze, ale aj o ne prísť a potom ich opäť získať.

Životná úroveň ľudí na Slovensku by sa napriek výraznej konsolidácii nemala v budúcom roku výrazne zmeniť, hovorí člen rozpočtovej rady Martin Šuster. Konsolidácia je nevyhnutná, nedá sa to tlačiť ďalej pred nami, vysvetľuje v podcaste eNkonomika. Na každého jedného z nás si štát požičiava viac ako tisíc eur, no dlhy za nás nikto iný nesplatí.

Náš deficit rozpočtu je absurdný, hovorí analytik INESS Radovan Ďurana. „Nie sme bohatí ako Dánsko, aby sme si mohli dovoliť také výdavky,“ tvrdí a dodáva, že pokiaľ ide o konsolidáciu, zatiaľ sme len v tretine cesty a na strane príjmov vláda už tie hlavné „náboje“ použila.

Každá neistota vo vývoji druhého piliera môže mať vplyv aj na výnosy, hovorí v podcaste eNkonomika šéf Allianzu DSS Miroslav Kotov. Neistotu nevnímajú dobre sporitelia, ale spája sa s ňou aj konzervatívnejšie investovanie.

Ocenenie IT firiem je privysoké a na trhu sú aj iné príležitosti, hovorí analytik XTB Marek Nemky. Rozmýšľa, že akcie niektorých z nich predá a peniaze investuje skôr do tradičnejších sektorov.

Transakčná daň je asi najrizikovejšie opatrenie konsolidačného balíčka aj z hľadiska vplyvu na verejné financie, aj na ekonomiku, hovorí exminister financií Michal Horváth. Nevieme, ako na to firmy napokon zareagujú, čo sa týka zamestnanosti alebo cien.

Čína už nie je len lacný dodávateľ súčiastok, hovorí v podcaste eNkonomika bývalý minister financií úradníckej vlády Michal Horváth. Čína sa vypracovala do pozície konkurenta, to dolieha na výkonnosť nemeckej ekonomiky, a tým aj slovenskej.

Vnímam už aj teraz, že podnikatelia si priebežne vyberajú z účtu svoje prostriedky, hovorí daňový poradca Roman Konrád. Pre transakčnú daň si na účte budú nechávať len sumu, ktorá zodpovedá mesačnému plateniu faktúr. „Aj zo skúsenosti z Maďarska vidieť, že podnikatelia držia vo firmách väčšiu hotovosť.“

Podnikatelia sa najviac pýtajú na transakčnú daň, boja sa jej, hovorí daňový poradca Roman Konrád. Nová daň postihne veľkých zamestnávateľov aj drobných podnikateľov. V zákone je viacero nejasností, napríklad pri prevodoch v rámci podnikateľskej skupiny.

Na daň z finančných transakcií sa pozeráme trošku s obavou, hovorí bývalý riaditeľ Inštitútu finančnej politiky Juraj Valachy. Problém je, že ju nemá žiadna iná krajina eurozóny a nevieme, aké nepriame dôsledky to môže vyvolať v podnikateľskom sektore a či to neohrozí dlhodobý ekonomický rast Slovenska.

Tempo, akým dobiehame úroveň západných ekonomík, je frustrujúce, hovorí v podcaste eNkonomika Juraj Valachy, bývalý riaditeľ IFP a dnes ekonóm Tatra banky. Považuje to za podstatne vážnejší problém ako naše verejné financie. Ľudia si to vedia predstaviť podľa platov, tie nemecké dobiehame len veľmi pomaly.

Vláda plánuje dvojmiliardovú konsolidáciu na volebný rok. Ak to dodrží, zaslúži si pochvalu, ale skúsenosti ukazujú, že politici pred voľbami skôr rozdávajú, hovorí Martin Šuster z rozpočtovej rady. „Diablov advokát by asi povedal, že členovia vlády do budúcnosti odsúvajú manažérsky náročné riešenia.“

Vláda má v 2,7-miliardovom konsolidačnom balíčku asi 400-miliónovú rezervu, ktorú by už nemala míňať, hovorí Ján Tóth. Predseda rozpočtovej rady odporúča, aby ju použila na zníženie deficitu alebo si ju nechala ako poistku pre prípad, že konsolidácia prinesie o niečo nižšie dodatočné príjmy.

Rozpočet bol na hrane už pred koronakrízou, hovorí v rozhovore predseda rozpočtovej rady Ján Tóth. Dlhodobú udržateľnosť potom zhoršila energetická kríza a následne aj zvyšovanie výdavkov vo volebnom roku 2023. Aj aktuálna vláda ešte deficit navýšila na finálnych 4,9 %.

Diskusia o konsolidácii rozpočtu prebieha neskoro, nevieme sa rozprávať o jej kvalite, hovorí analytik Tatra banky Lörinz. Napríklad daň z finančných transakcií a zvýšenie DPH, o ktorých vláda uvažuje, si do istej miery protirečia. Pre DPH je najlepšie, aby čo najviac transakcií prebiehalo elektronicky, daň z finančných transakcií bude motivovať k hotovostným transakciám.

Ak raz dostane krajina nálepku zlého dlžníka, ťažko sa jej zbaví, ako sa to stalo aj Taliansku, varuje analytik Tatra banky Tibor Lörinz. Keby nemuselo platiť úroky z vysokého dlhu, malo by už roky prebytkový rozpočet. Jedna generácia tak celý svoj pracovný život počúva o tom, že si musí uťahovať opasky.

Keby som mal úrok na hypotéke blízko 5 percent, už by som žiadal o jeho zníženie, hovorí v podcaste eNkonomika hypotekárny špecialista Slavomír Molnár. Banka by však musela znížiť úrok aspoň o pol percentného bodu, aby sa to oplatilo.

Štátu chýbajú ľudia, ktorí by boli partnermi pre analytikov z konzultačných firiem, hovorí Peter Steinhübl zo Slovensko.Digital. To sú senior metodici, ktorí by poznali nielen malý detail, ale aj celok. Potom sa podľa neho stáva, že odchodom poradenskej firmy odchádza aj know-how.

Štát môže tak ako v minulosti platiť zo „špajzových“ poradenských zmlúv aj IT projekty, hovorí v podcaste eNkonomika riaditeľ Slovensko.Digital Peter Steinhübl. Zmysluplnosť zmlúv, z ktorých si ministerstvá nakúpili v lete konzultačné služby za desiatky miliónov, je podľa neho otázna.